Poklad od Majky

Och, včera večer som sa trápila. Krížiky sú opäť veľmi malé. Ani mulinky s tromi nitkami mi nerobia radosť. Nikdy s nimi nevyšívam a teraz viem, prečo som sa tak rozhodla už pred mnohými rokmi. Zle sa uťahujú, každú chvíľu mi jedna nitka robí šarapatu. A čo je najhoršie, hneď na začiatku som musela párať, a to je už len moja chyba :-(((

Páranie mi trvá dlho, dlhšie ako vyšívanie. A teraz vidím, že mi tam zo tri červené krížiky opäť vyskakujú vyššie, ako majú. To však nevadí, to viem zakryť. Skúsim to ešte dnes večer, lebo obrázok je nádherný a bolo by mi veľmi ľúto nevyšiť ho. Ale ak mi to pôjde zle, začnem nanovo perlovkou na panamu :-)

Možno si niekto z vás pamätá na podnikový obchod Bavlnárskych závodov v Ružomberku. Chodievala som tam aj ja. Potrebné bolo ísť už zavčas rána a postaviť sa do radu. Ak ste prišli neskôr, nič sa vám neušlo. Každý, kto sa dostal pred pult včas, výborne nakúpil. Veľa pekných bavlnených látok za pár korún. A keďže pestrosť bola veľká, každý nakúpil, koľko vládal odniesť :-)

Po takomto skvelom nákupe som sa vždy pustila do šitia. Bolo to hlavne pre deti. Od pyžama, cez košieľky a nohavice, až po vetrovky a otepľovačky. Mne blúzky, letné šaty. Neviem, kde som popri práci, starostlivosti o štyri deti a chod celej domácnosti, našla čas aj na šitie, pletenie a vyšívanie?! Veru je pravda, že mladý človek stíha všetko, čo len chce. Dnes nemám zďaleka toľko povinností a akosi nič nestíham :-)

Moja kolegyňa a kamarátka Majka mi dnes doniesla do školy darček, lepšie povedané dar. Išli mi oči vyskočiť z jamiek. Hneď som sa na kopu bavlnených látok vrhla. Viete si predstaviť, že látky majú vyše 25 rokov? Nestratili na kráse, boli výborne skladované. 

Všetko toto, pre mňa poklad, mala Majka doma. Nakúpila to jej, už nebohá, mama. Myslela si, že jej jediná dcéra, Majka, bude raz šiť a všetko zužitkuje. Mňa nikdy nepoznala. S Majkou sme sa zoznámili, keď už chorľavela. Teraz som rada, že aj napriek tomu, že vtedy, keď zomrela, sme s Majkou boli len na začiatku priateľstva, bola som na jej pohrebe. A aj pre toto všetko som daru veľmi vďačná. 

Majka vôbec nešije a keď v poslednom čase videla, koľko som zaplatila za látky na moje "veľdiela", rozhodla sa, že ich podaruje mne. Však mám výbornú kamarátku? 

A tu je poklad:

A môžem šiť! Tašky, vankúše, vrecká.....len keby som stíhala vyšiť do nich niečo pekné :-)

Nech sa vám darí!

Daniela