Keď neviem, čo navariť :-)

Postupujem, postupujem a vyzerá to sľubne. Neviem, či vidíte tri húsky, viditeľnejšie budú, keď ich trocha zvýrazním. Zahľaďte sa:

Už som viackrát napísala, že varenie nie je pre mňa činnosť milá, ale povinná. Naša rodina bola veľká a štyrom deťom bolo treba plné hrnce. Jediným potešením z varenia a pečenia bolo pre mňa vidieť, že všetkým chutí. 

Už nemusíme mať plné hrnce, dvom stačí len málo. Teraz je najhoršie vymyslieť, čo v nich má byť. Keď sa spýtam manžela, dostanem vždy rovnakú odpoveď: mne to je jedno, zjem všetko, čo navaríš. A ja by som si najradšej dala zemiaky s kyslým mliekom! A veruže ich občas máme aj v nedeľu. 

Včera večer (lepšie - v noci) som otvorila mrazničku a chladničku a "čumela" som do nich. Vytiahla som bravčové karé, kúpené za výhodnú cenu prednedávnom. Hádam sa mi bude snívať, čo s ním! Nesnívalo sa mi nič :-)))

Ráno som si dopriala ešte v posteli nedeľnú rozhlasovú rozprávku. Myseľ mi lietala okolo karé. A mám to! Niečo jednoduché a rýchle, nech si ešte stihnem pozrieť nedeľné dokumenty na ČT a potom na STV. Je to môj obľúbený nedeľný kolorit :-)

Na cibuľku mäso a šampiňóny, pridať mrazený (vlaňajší) medvedí cesnak,
zahustiť smotanou a udusiť ryžu.
Ešte trocha soli, čierneho korenia a červenej sladkej papriky.

Dobrú chuť!

Hodina práce a tri dni mám pokoj! To je kuchyňa lenivej gazdinky :-)))

Nech sa vám darí!

Daniela