Kopy sena

Vítam novú následníčku Evu  Gizelu. Pre milovníčky vyšívania je jej blog ako lepidlo. Aj ja som sa hneď prilepila :-)

Včera som vyšila medveďa s rybou v ruke. Žeby som ho vyrušila pri love?

O tom, kde sa dnes poobede vyberiem na prechádzku som sa rozhodla cestou zo školy. Pred dedinou majú ľudia malé polia, tzv. záhumienky. Kedysi boli všetky políčka obrobené, ale dnes je z niektorých lúka. A dnes ma potešil pohľad na skosené lúky :-)

Tento týždeň zavítalo aj na Oravu leto, takže ľudia začali kosiť. Na tom nie je nič zvláštne. Mňa však potešil pohľad na spôsob sušenia.  Skosenú trávu chodia viackrát prevrátiť, aby uschla a potom ju kladú na kopy. Kedysi, pred vyše tridsiatimi rokmi, keď som tu prišla bývať, bol celý chotár pokrytý kopami. Dnes sa tak už nerobí. Aj menší farmári majú tzv. zberáky, v ktorých seno dovezú hneď po uschnutí domov.

Tak sa pozrite na tú krásu, možno nostalgiu, možno prežitok:

 A ešte pár kvietkov:

obilie je na niektorých poliach niečim napadnuté,
zdravé je už aj s klasmi, choré žltne

takto majú ľudia poznačené hranice medzi poliami,
naše deti sa kedysi smiali, že sú to maxi zápalky :-)

Dnes uverejňujem príspevok skôr, ale na komentáre odpoviem až večer. Teraz ideme s manželom do Ružomberka čakať k vlaku najmladšieho syna Jurka. Bol na konferencii v Ostrave, tak príde domov. Odtiaľ to je len dve hodiny vlakom. Veľmi sa tešíme!

Nech sa vám darí!

Daniela

Nová pažítka

Zebra a farebný papagáj pribudli v ZOO za včerajší večer:

My sme takí "skvelí" záhradkári, že aj pestovanie pažítky nám robí problém. V posledných rokoch ju manžel sadí do starého hrnca. Vydrží tam rok - dva a je takmer po nej. Aj tento rok ju máme akúsi biednu:

Dnes som kúpila pažítku novú, ale zasadila som ju JA (sama) do zeme vedľa zeleru a záhadnej ťahavej rastlinke:

Myslíte, že sa jej bude dariť a ja sa z nej budem tešiť? Moje pracovné rukavice sa tešia už teraz. Sú pripravené na použitie kedykoľvek, čakajú v rúre, zavesenej na drevených vrátach do humna v starom dome:

A aj dnes som si "vegetila" na stoličke a pozorovala včely:

za dvoma zelenými úľmi je moja super hriadka :-)

Toto je najnovší prírastok v manželovom kráľovstve.
Dostal ho od starého včelára, zrenovoval a už je v ňom jedna včelia rodina.

Vidíte to farebné spektrum? Červená, oranžová žltá, zelená, modrá, fialová, podľa vlnovej dĺžky.

A tu ešte krajšie! Foto odkladám na hodiny fyziky :-)

V pozadí vidieť stoličku, kde je u nás to najlepšie miesto na oddych.

Nech sa vám darí!

Daniela

(Recyklácia)2

Zvieratká majú medzi sebou aj svojho kráľa - leva:

Janka, Sonina staršia dcéra, má priateľa Filipa zo Švajčiarska. Jeho mama menila v dome zariadenie kuchyne. Takmer všetko staré (ale úplne funkčné) chcela vyhodiť. Janke, ako typickej Slovenke, prišlo ľúto "nepotrebných" vecí a časť z nich doviezla domov. Veď kuchynské riady sa zídu, ak nie doma, tak aspoň na chatu :-)

Ostávala im súprava, ktorú kedysi Filip kúpil mame ako darček na dovolenke vo Francúzsku. Nevedeli pre ňu nájsť miesto, nikde sa nehodila. Čo s ňou? Vyhodiť? Soňa sa rozhodla, že ju ešte zachráni, ponúkne ju starej recyklátorke, teda mne :-)

Súprava je vraj na saké. Možno, a možno nie. Ja sa k saké nikdy nedostanem, preto súpravu "prerobím" na čajovú :-)

k súprave patrí aj bambusový podnos

A hneď som súpravu aj vyskúšala. Urobila som si čínsky zelený čaj. Mám ho od syna Maťka. Možno ste si už na mojom blogu prečítali, že dva roky študoval v Číne, rok v Pekingu a rok v Šanghaji. Čínsky jazyk ho aj živí. A tak som sa aj ja dostala bližšie k čínskej čajovej kultúre :-)

zelený čaj sa zalieva vodou 70-80°C, nechá sa vylúhovať len pár minút

kanvicu som najskôr nahriala vriacou vodou

Ak naše deti budú niekedy vyprázdňovať náš dom, budú musieť k nemu pristaviť kontajner a rovno z okna doň hádzať všetky moje "poklady" :-)

Nech sa vám darí!

Daniela

Zelený stôl (alebo, prečo som ustatá)

V ZOO by to bez opičky s banánom ani nešlo:

Ospravedlňujem sa mojim bloger priateľkám, ktoré mi zanechali milé komentáre, že im dnes neodpoviem. Jednoducho - nevládzem :-(

Doľahla na mňa únava z práce v škole. Najskôr sme mali praktické maturity a teraz ústne. V dnešnej dobe je to nielen skúška dospelosti pre študentov, ale aj skúška koordinátora vo vytváraní množstva tabuliek, prehľadov, dokumentov ..... A tým koordinátorom som ja :-)

Keď som dnes prišla domov, zmohla som sa len na driemanie a vysedávanie pred úľmi. Pri pozorovaní včiel sa dokážem uvoľniť a upokojiť :-)

Aj dnešný príspevok bude krátky. Ukážem vám len pár foto niektorých našich maturantov:

vďaka týmto mladým ľuďom aj ja zostávam mladá :-)

treba zúročiť všetko, čo sa naučili za 4 roky

A keď je to dnes len o škole, mám ešte niečo pre milovníkov matematiky:

Všetko, čo potrebujete, je láska! 

láska sa dá vyznať aj matematicky :-)

Nech sa vám darí!
Daniela

Maková nedeľa

Zajac, žirafa, vetvička niečoho zeleného a tri jabĺčka pod zub. K tomu ďalší stravník, sladký modrý sloník:

V pondelok sa vraciam k nedeli. To len preto, že včera, v posledný deň mesiaca, som si považovala za najdôležitejšie splniť môj záväzok voči Preeti. Viacerí ste uhádli, že dve nové sadenice patria medzi popínavé, ale neuhádli ste ich názov. Bojím sa, že sadenice sa neprijmú, jedna vyzerá už dnes zle. Dokonca som sa dočítala, že nemajú práve najvhodnejšie stanovisko a ani pôdu. O pár dní by malo byť jasné, či budú pokračovať v raste v mojom mini "záhone". Potom vám prezradím, čo sa to snažím vypestovať :-)))

Takže k včerajšej nedeli. Upiekla som jeden z mojich obľúbených - šálkový - koláčik. Pečiem ho na X-spôsobov. Tentokrát to bol koláč s makom a jablkami.

1 šálka polohrubej múky, pol šálky cukru, pol šálky oleja, pol PDP, jeden vanilínový cukor, dve vajcia a citrónová šťava. Do toho celý (nemletý) mak podľa chuti. My ho máme radi radšej viac, ako menej :-)

vymastený a vysypaný plech

cesto sa urobí rýchlo - len zmiešaním všetkých ingrediencií

strúhané jablká

navrsviť ich navrch 

a upiecť

nechať vychladnúť

zaliať polevou z dvoch kyslých pochúťkových smotán
s vanilínovým cukrom a posypať makom a dať do chladničky

Mak do koláčov nemeliem už dlhšiu dobu. Vždy mi to robievali moji šikovní synovia. Raz nebol doma ani jeden, tak som použila celý. A viete, že nám to tak zachutilo! Veľmi mi vyhovuje, že si môžem mak v ústach pomaly hryzkať :-)))

Včera bola posledná etapa Giro d Italia. To som si nemohla nechať újsť. K sledovaniu som si pripravila vyšívanie, kus koláča a dve plné šálky . Jednu s kávou a druhú s čajom. To aby som dve hodiny nemusela ani vstať :-)

Ani šálky som nemala hocijaké. Z mojej starej zbierky som si vybrala tie pravé - makové:

Nech sa vám darí!

Daniela