Kopy sena

Vítam novú následníčku Evu  Gizelu. Pre milovníčky vyšívania je jej blog ako lepidlo. Aj ja som sa hneď prilepila :-)

Včera som vyšila medveďa s rybou v ruke. Žeby som ho vyrušila pri love?

O tom, kde sa dnes poobede vyberiem na prechádzku som sa rozhodla cestou zo školy. Pred dedinou majú ľudia malé polia, tzv. záhumienky. Kedysi boli všetky políčka obrobené, ale dnes je z niektorých lúka. A dnes ma potešil pohľad na skosené lúky :-)

Tento týždeň zavítalo aj na Oravu leto, takže ľudia začali kosiť. Na tom nie je nič zvláštne. Mňa však potešil pohľad na spôsob sušenia.  Skosenú trávu chodia viackrát prevrátiť, aby uschla a potom ju kladú na kopy. Kedysi, pred vyše tridsiatimi rokmi, keď som tu prišla bývať, bol celý chotár pokrytý kopami. Dnes sa tak už nerobí. Aj menší farmári majú tzv. zberáky, v ktorých seno dovezú hneď po uschnutí domov.

Tak sa pozrite na tú krásu, možno nostalgiu, možno prežitok:

 A ešte pár kvietkov:

obilie je na niektorých poliach niečim napadnuté,
zdravé je už aj s klasmi, choré žltne

takto majú ľudia poznačené hranice medzi poliami,
naše deti sa kedysi smiali, že sú to maxi zápalky :-)

Dnes uverejňujem príspevok skôr, ale na komentáre odpoviem až večer. Teraz ideme s manželom do Ružomberka čakať k vlaku najmladšieho syna Jurka. Bol na konferencii v Ostrave, tak príde domov. Odtiaľ to je len dve hodiny vlakom. Veľmi sa tešíme!

Nech sa vám darí!

Daniela