Višne

Najskôr chcem poďakovať za milé komentáre! Dnes opäť nemám čas na odpovede :-(((

Našťastie som nespadla a dokonca aj tá minulá super modrina na kolene prestala bolieť. Dnes mám inú výhovorku, veď uvidíte :-)

V záhradke si môžete posedieť a započúvať sa do spevu žltého vtáčika:

Už minulý týždeň som napísala, že sa teším na pondelkový výlet so žiakmi do Žiliny. Najskôr to vyzeralo smutne, lebo bola poriadne zatiahnutá obloha a vyzeralo to na celodenný dážď. Vykľul sa z toho celkom príjemný deň. Presne taký, aký je na výlet najlepší. Ani horúčava, ani zima, ani dážď :-)

Pôvodne som si myslela, že aj dnešný príspevok bude o výlete. Ale doma som rozhodla, že Žilinu si nechám na niektorý prázdninový deň. Rozhodla som sa, že si tam spravím výlet buď s manželom, alebo len sama. A teraz viem, že pôjdem sama, jeho taký výlet neláka :-)

Pri návrate domov som si skoro oči vyočila. Čakali na mňa takmer tri plné vedrá višní. Nie takých drobných, ako dokážu dozrieť u nás, na Orave. Sú nádherné, veľké, zrelé tak akurát! Ako prvé som sa ich poriadne najedla. Mám totiž rada ich chuť, trocha trpkú, trocha kyslú, pre mňa výbornú. Pripomína mi to višne zo stromu v Istebnom, v záhrade mojej sestry. Už tam nestojí.  Višňa dožila. Tak, ako dožila aj moja sestra :-((((((

Viete si predstaviť, čo sa mi deje v bruchu? Lebo neviem, kedy mám dosť!

Višne dostal môj manžel od takmer neznámeho človeka od Košíc. Stretli sa v marci na včelárskej nedeli, ktorú usporiadal v našej dedine manžel. Dnes sa s rodinou vybrali do Česka na návštevu. Cestou sa u nás zastavili a doniesli nám višne. Vraj ich majú veľa, nevedia, čo s nimi :-)))

Časť višní sme posunuli ďalej. Do ostatných som sa pustila a začala som ich odkôstkovať. Zamrazila som ich:

Potom som z jednej dávky (1 kg) urobila džem:

ešte som ich trocha pokrájala

A viete, čo idem robiť teraz? Nie vyšívať! Idem robiť ešte jednu várku džemu. Odkôstkovať, pokrájať, uvariť. A zostane aj na koláč. Ten si nechám už na zajtra :-)

Aspoň cez môj blog chcem z celého srdca poďakovať mne úplne neznámym ľuďom od Košíc. Ani neviem, odkiaľ presne. Opäť som dostala dôkaz, že človek k človeku má blízko, že cez hobby (včelárstvo, vyšívania) sa zbližujeme, myslíme na seba.......Ďakujem!!!

Nech sa vám darí!

Daniela