Veľké prekvapenie od Ingrid

Fotoaparát je pripravený, už len hľadať správne objekty na fotografovanie:

LEICA, takú značku má Maxík :-)

rozmazané, ale dalo by sa odvyšívať :-)

Dnes ma doma čakalo obrovské prekvapenie. Prednedávnom moja bloger priateľka Ingrid pri príležitosti štvrtého výročia svojho blogu Mii Stitch dala možnosť vybrať si z niekoľkých grafov. Vybrala som si aj ja a predstavte si, aká som bola prekvapená, keď som videla svoje meno medzi víťazmi! 

Lenže Ingrid mi pripravila prekvapenie. V balíčku som okrem výhry mala oveľa viac. Pribalila mi ďalšie dva grafy! Nádherné, prekrásne, so včielkami!

Toto je výhra:

A toto som dostala navyše:

Pre mňa to budú v poradí druhé (áno, len druhé) grafy v papierovej forme. Prvý graf som dostala od priateľky Nurdan vo vianočnom balíku. Kto je pravideľným čitateľom môjho blogu, ten vie, že vyšívam len z iPadu, kde mám  stiahnuté grafy z Pinterest-u, alebo hotové obrázky z rôznych blogov. 

Moje prvé dielo z papierového grafu má aj iné prvenstvo. Je to tiež prvý môj okrúhly obrázok. Je síce menší, ako väčšina mojich obrázkov, ale veľmi sa mi páči jeho motív. Zaspomínajte si naň a kliknite si tu!

Už sa teším, keď sa pustím do nových xxxxxxx :-)))

Milá Ingrid, veľmi vám ďakujem za krásny darček! Moc si to vážím a cením! Ďakujem!!!

Nakoniec ešte čaj o piatej. Urobila som si jazmínový k záverečným kilometrom na TdF. Bohužiaľ, Petrovi to nevyšlo celkom dobre a prišiel o zelený dres. Ale aj tak si myslím, že šieste miesto v svetovej konkurencii v etape najvýznamnejšej cyklistickej akcii roka je skvelé umiestnenie pre Slováka :-)

Nech sa vám darí!

Daniela

Štiav v polievke :-)

Fotoaparát bude snáď zajtra hotový:

Na dnes som sľubila kuchynský experiment. Štiav, či šťaveľ, či šťovík som dnes použila pri varení polievky. Recept je z mojej hlavy, dokonca som ho tento raz ani nehľadala na internete. Pomyslela som si, že tu niet čo skaziť, ale ani vykúzliť zázračné jedlo :-) 

Použila som listy šťaveľu, opláchla som ich pod tečúcou vodou

a nakrájala na drobné kúsky

a toto je moja úroda - cibuľka, pažítka a petržlenová vňať

cibuľka, cesnak, bujónová kocka, maslo, zemiaky a  nakrájané všetko zelené :-)

Do hrnca som dala vo vode variť zemiaky. Na masle som opražila cibuľku a cesnak a na to som dala dusiť všetko zelené. Keď boli zemiaky uvarené, pridala som do nich dusený šťaveľ s cibuľovou vňaťou, pažítkou a petržlenovou vňaťou. Pridala som kocku bujónu, mleté čierne korenie a červenú mletú papriku. V smotane som rozmiešala hladkú múku a zahustila polievku. Nakoniec som ešte dochutila soľou. 

Zemiaky som varila najskôr samé preto, lebo viem, že v kyslom prostredí sa varia dlhšie a na povrchu sa im vytvorí šupka :-) 

šťaveľová polievka s krajcom čerstvého chleba

Naschvál som polievku ochutnala pred zahustením smotanou a po zahustení. Naozaj bola oveľa kyslejšia pred pridaním smotany. Tá neutralizovala kyselinu šťaveľovú, ktorej šťaveľ obsahuje veľa a aj názov má podľa nej.  Nakoniec som si do nej pridala aj pár kvapiek octu :-)))

Mne polievka chutila a som zvedavá, čo na ňu zajtra povie manžel. Varila som ju totiž neskoro večer, ale ja som ju vyskúšať musela hneď. Nie je to polievka, ktorú by som chcela jesť každý týždeň, ale párkrát za leto by to určite šlo. Vyskúšajte!

Môj dnešný čaj bol zelený Deep Forest:

Nech sa vám darí!

Daniela

Štiav, šťaveľ, šťovík ....

Dievčatá, ďakujem vám za úprimné slová v komentároch a za to, že aj v ťažkých chvíľach nachádzam vo vás dobré kamarátky! Dnes som strávila veľa času premýšľaním a spomínaním na mojich najbližších, rodičov a súrodencov a na Michala. Všetci sú už v nenávratne.

Bola som aj pri Lenke. Má dilemu, ako naložiť s domom, ktorý jej zostal po rodičoch. Dúfam, že sa rozhodne správne.

Pri sledovaní TdF som aj vyšívala. Uhádli ste, vyšívam fotoaparát:

Odpoveď na druhú moju otázku ste neuhádli. Ani ja som nevedela, čo mi to moja suseda ponúka. Predstavte si, že má v záhrade šľachtený štiav. 

Ako deti sme sa často hrávali na neďalekých lúkach. Ak sme pociťovali smäd, na jeho uhasenie sme nemali so sebou vodu v plastovej fľaši, ako si nosia všade so sebou dnešné deti. Odrhli sme si "šťavu", zjedli jej jemné lístky a niekedy sme rozžuli aj mladú stonku. A bolo po smäde :-)))

"Šťavou" sme volali štiav kyslý, niekedy sa volá aj lúčny (Rumex acetosa). Inde sa mu hovorí šťaveľ, po česky šťovík kyselý. 

Šľachtený je štiav záhradný (Rumex patienta). O jeho existencii som nevedela. Má väčšie listy svetlozelenej farby a kvety má tiež svetlejšie. Keď mi suseda dala kytičku štiavu, hneď som vyskúšala jeho chuť. Pripomenula mi detstvo :-)

Štiav sa v stredoveku používal ako liečivá bylina. Obsahuje veľa kyseliny šťaveľovej, vitamín C, provitamín A, železo a draslík. Má príjemnú a osviežujúcu kyslú chuť. Pre vysoký obsah kyseliny šťaveľovej by sa ho nemalo zjesť viac ako 50 - 100 g, lebo kyselina reaguje s vápnikom na šťaveľan vápenatý a tým sa organizmus ochudobňuje o vápnik. Kyselina sa neutralizuje prevarením v mlieku, preto sa z neho robia smotanové omáčky. 

Vďaka obsahu železa konzumácia štiavu pomáha krvotvorbe,  proti anémii. Tiež podporuje trávenie a reguluje vyprázdňovanie čriev. Lístky a koreň mierne preháňajú. Naopak, plody - semená - majú silné protihnačkové pôsobenie, pomáhajú aj keď nezaberajú bežné lieky. 

Najlepší je v čerstvom stave. Sušením v ňom zanikajú takmer všetky účinné látky. Aspoň čiastočne si ich zachová zaváraním do malých pohárov.

Zajtra niečo zo štiavu navarím. Príďte sa pozrieť na moje experimentálne jedlo :-)

Dnes som o piatej sledovala TdF. Sagan sa zas obliekol do žltého aj zeleného trička. No, čo si viac priať! Iba hneď po piatej dobrý čaj. Tentokrát zelený, Madam Butterfly:

Nech sa vám darí!

Daniela

Už som tu :-)

Áno, mám ťažké dni v svojom živote. No vaše slová v komentároch mi ich pomáhajú prežiť ľahšie. Ďakujem vám za ne z celého srdca! Život ide ďalej a musíme ho žiť aj bez svojich blízkych. Zostanú nám len spomienky na spoločné chvíle, zážitky vryté do pamäte, prázdne miesto pri stole, či pár drobností po milovanom človeku. A žiť musíme ďalej!

Dnes som už začala vyšívať. Nie je toho veľa, ale snáď by niekto vedel uhádnuť, čo to bude:

Dnes som čaj o piatej nemala. Prišiel Jurko na otočku z Prahy (na pohreb) a s ním som si vypila kávu. Ale zajtra bude už aj čaj :-)

Na okne mám niečo zelené, viete, čo to je?

Od manžela som dostala malinovú vetvičku. Dve hodiny som sa na ňu pozerala a potom som maliny zjedla :-)

Nech sa vám darí!
Daniela

Posledná cesta

Nevyšívam, nepijem čaj o piatej, je mi veľmi ťažko :-(((

Keď som ráno videla, že mi telefonuje Lenka, cítila som, že je zle. A dobre som to cítila. V pondelok jej telefonoval ocko, že má niečo s nohou a rukou. Hneď išla k nemu a volala rýchlu zdravotnú pohotovosť. Odviezli ho do nemocnice. CT potvrdilo mozgovú príhodu. Zo dňa na deň sa mu stav zhoršoval. Dnes ráno sa jeho pozemský život skončil.

S manželom sme išli k Lenke na výpomoc pri vybavovaní potrebných úkonov. Našťastie, je pri nej, úplne náhodou, aj jej manžel, ktorí pracuje v zahraničí a prišiel len na pár dní domov. Aspoň nie je doma sama. 

Lenkin ocko bol môj švagor, manžel mojej sestry. Svadbu mali, keď som ja mala rok, teda celý môj život je spojený s ním. Bol pre mňa jeden z najdôležitejších ľudí na svete. Najviac ma mrzí, že práve tento týždeň, keď som mala v škole dlhé všetky dni, nebola som pri ňom v nemocnici. Mala som to naplánované na dnešné poobedie. Nepočkal na mňa.

Od rána som si myslela, že dnešok bude iný aj pre môj blog. Po dlhom čase sa neozvem, nebaví ma nič, ani vyšívanie, ani čajíčkovanie. Podvečer som vyšla na dvor, nech ma aspoň na chvíľu rozveselia Furio a Boro. 

Pohľad na kostol mi poskytol tému na dnes. Obloha bola krásne sfarbená a ja som si hneď pomyslela, že to je Michalova cesta z nášho sveta do toho druhého, ktorý je pred nami zatajený, ale kde sa všetci raz stretneme. 

Nech sa vám darí!

Daniela

Srňacie

Nevyšívam a dnes som nemala ani čaj :-((((

Náš pedagogický zbor dnešné poobedie strávil v krásnom prostredí v malej starej dedinke, ktorá je v súčasnosti mestskou časťou Dolného Kubína. Šéfkin manžel nám uvaril výborný guláš, opiekol špekačky, pripravil sladké a slané pečivo, vodu a víno.......Šéfka šéfuje aj doma :-)))

Ak vždy, ja som ostala len pri tej vode, vždy som šofér :-)

V Srňacom som nebola asi aj vyše dvadsať rokov a veru som bola milo prekvapená. Vtedy ošarpané drevenice sa zmenili na romantické domčeky s prekrásnym okolím. Jasné, že prechádzku som si neodpustila a fotoaparát mal čo robiť:

Domov chodím tento týždeň deň čo deň neskôr. Dnes som nemala ani chvíľu na svoj obľúbený čaj :-)

Nech sa vám darí!

Daniela