Ako sa máš?

Ďakujem vám za krásne komentáre! Biela krajina sa dnes rozšírila takmer na celé Slovensko, sneh narobil na viacerých cestách problémy, dokonca aj kalamity. Napríklad, len pár kilometrov od nás, medzi Kraľovanmi a Párnicou spadla na železničnú trať a na cestu lavína. Takmer na celé predpoludnie to železničiarom a cestárom narobilo trocha viac práce :-(

Môj manžel si dnes tiež užil lopaty :-) Nuž a ja fajn prechádzku a fotenie:

Vyšívať som dnes začala až okolo štvrtej:

Pri stretnutiach si často navzájom kladieme otázku: Ako sa máš? Ja túto otázku nemám rada. Väčšinou si myslím, že pýtajúca sa osoba v podstate ani nemá záujem o to, ako sa ja mám. Je jej to úplne jedno. Spýta sa to len z nejakej zdvorilosti, či kladie túto otázku preto, že sa nemá čo iné spýtať, môj život ju vôbec nezaujíma. Preto ja sama túto otázku nerada kladiem.

Čo odpoviete, ak sa vás niekto spýta, ako sa máte? Nuž, ja odpovedám podľa toho, kto sa ma to spýta a ako sa pritom tvári, kde sa pozerá a ako sa ku mne natočí telom. Všimli ste si, že aj keď sa to niekto pýta, vôbec vám nevenuje pohľad a celým telom vám dáva najavo, že sa nemieni pri vás pristaviť, vypočuť vás, ponáhľa sa? Tak potom ako mu máte povedať, ako sa máte? Ako si vypočuje prípadné vaše trápenie, starosti? Preto odpoviete to najjednoduchšie: Mám sa dobre! Spoločenské dekórum bolo zachované, ide sa ďalej!

A čo ak stretnene starého dobrého priateľa, ktorého ste už dlhšie nevideli? Pristaví sa pri vás, objímete sa, cítite blízkosť a úprimnosť. Tomu sa možno aj odvážite povedať o sebe, o tom, čo vás trápi, čo teší, čo práve riešite...... Ale kde máte zaručené, že aj po dlhšom čase má priateľ záujem zapodievať sa vašimi problémami, či úspechmi, myšlienkami a pocitmi? A tak zas radšej odpoviete len jednoducho: Mám sa dobre!

A tak sa "polovica" ľudstva má dobre :-)))

Existuje druhá skupina ľudí. Tá, ktorá je vždy s niečim nespokojná, všetko kritizuje, nevie sa z ničoho tešiť, dokonca nedokáže vylúdiť ani úsmev na tvári. Táto skupina ľudí odpovedá na danú otázku tiež jednoducho, i keď opačne: Mám sa zle! Pýtajúci mu mávnutím rukou dá za pravdu. Veď to tu za nič nestojí, je tu hrozne. A kto za to všetko môže? Vždy vláda :-)))

A tak sa "polovica" ľudstva má zle :-(((

Len rozhranie medzi "polovicami" je pohyblivé.

Porozmýšľajte nad tým, do ktorej skupiny sa zaradíte vy. Ja som skupina: Mám sa dobre!

Dnes som si urobila čistý šalviový čaj:

Nech sa vám darí!

Daniela

V snehu :-)

Ďakujem za komentáre! Dozvedela som sa z nich veľa o vašich zvykoch. Väčšina z vás pozná imelo už od svojho detstva, mávate ho aj v svojich domácnostiach ako súčasť vianočnej výzdoby.  Ale u nás to fakt zvykom nie je. Potvrdzuje to aj komentár Mirky, ktorá je z našej dediny a tiež ho mala tento rok po prvý raz. 

Ale na G+ mi napísala priateľka Majka z Ružomberka, že jej ocko vždy na Štedrý deň prišiel domov s imelom pre maminku. A to nás delí len pár kilometrov. Keď som nad tým dnes premýšľala, rozpamätovala som sa, že na trhu v Bratislave som imelo videla počas mojich študentských čias koncom 70. rokoch minulého storočia a veru som nevedela, čo to je a načo to je :-)

Takže to uzavriem takto: Iný kraj, iný mrav!

Dnes je už všetko jasné:

Obloha bola dnes zatiahnutá, deň tmavý s občasným snežením. Po odpočinku v posteli som mala dve možnosti: Buď si urobím kávu a budem vyšívať, alebo sa naobliekam a pôjdem na prechádzku. Druhá možnosť je správna :-) 

Do dediny som sa dostala už za úplnej tmy:

Dve hodiny strávené v prírode, v padajúcom snehu a za tmy, boli výborné. Domov som prišla rovno na čaj:

čierny gruzínsky čaj

pamätáte na to čierne na šálke?

Nech sa vám darí!

Daniela

Čo som nevedela o imele

Dievčatá, ďakujem vám za krásne komentáre! Všetky ma moc potešili!

Dnes som začala s novým projektom, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodla vymeniť čiernu farbu za tmavohnedú a mám pripravenú ďalšiu výmenu, ale nemám v tom ešte jasno, tak uvidím :-)

zatiaľ málo :-)

Na poslednú chvíľu boli na Hviezdoslavovom námestí v Dolnom Kubíne vianočné trhy. Cestou zo školy som sa bola pozrieť, ale bola som dosť sklamaná. Bolo tam len pár stánkov a nejako smutno. Predsa som neodišla odtiaľ naprázno. Po prvý raz som si kúpila kytičku imela.

U nás je to stále málo známa vianočná výzdoba bez nejakej tradície. Pritom som sa na internete dočítala, že už starým Keltom pripadal tento večne zelený polokrík záhadný a preto si jeho halúzky vešali pri vchode do obydlia, lebo verili, že odoženie čarodejnice a zlých duchov.

Aj Slovanom imelo pripadalo tajuplné, keďže zvyčajne rastie vysoko v korunách stromov a jeho plody, biele bobule, sa podobajú perlám, ktoré dozrievajú práve v decembri.

Imelo pomocou prísavných koreňov vrastá do drevného pletiva hostiteľskej rastliny, najčastejšie listnatého, menej ihličnatého stromu. Je to teda parazitujúca rastlina. Vyrastá v guľovitom tvare. Má vždy zelené listy. Biely, sklovitý, vnútri slizovitý a lepkavý plod je pabobuľa.

Vtáky rozširujú lepkavé semená tak, že ich zobákom zavrtávajú do haluze, alebo vylučujú nestrávené spolu s trusom. Tie nevyklíčia ani vo vode, ani v zemi, len na hostiteľskej rastline.

Na našom území tradícia imela nebola zaužívaná, ale postupne sa dostáva do domácností ako dekoratívny prvok, doplňujúci symbol Vianoc. Vraj sa imelo prizdobuje pozlátením, či postriebrením. To som teda u nás nevidela. Mne sa aj tak páči najviac všetko prírodné a tak biele bobule a zelené listy sú pre mňa najkrajšie.

Imelo som si naaranžovala aj na stôl v kombinácii s borovicou. Bez vody. Túto radu som si tiež prečítala na internete. Vraj tak imelo dlhšie vydrží. Mne, bohužiaľ, vydržalo len pár dní. Odpadli všetky lístky.

Von imelo zamrzlo a aj tak je stále pekné, lístky neodpadli :-)

Včera som prezradila, že podľa povery máme imelo dostať do daru a nie si ho kúpiť. V niektorých oblastiach je zaužívané, že s vinšom vianočných sviatkov a s vetvičkami imela sa navzájom obdaria obidve strany. Veď kytička so želaním zdravia a šťastia každého poteší. Ak obdaríme imelom mladý párik, vinšujeme im šťastie, odvahu, lásku a plodnosť. O rok sa teda zariadim inakšie :-)))

Nuž a ďalší môj objav - imelo je aj liečivé:

Zrejme sa niekedy po ňom pozriem :-)

Dnes som si urobila zázvorový čaj s medom a citrónom. To len ako prevenciu pred nejakými neduhmi, ktoré číhajú všade. Veľa mojich priateľov je prechladnutých, treba sa chrániť :-)

idem "prevetrať" staré šálky zo svojej zbierky :-)
tak zajtra to bude ďalšia :-)

Nech sa vám darí!
Daniela

Pome! Pome!

Ďakujem vám všetkým za srdečné blahoželania do nového roka! Som veľmi rada, že vás mám, priateľky moje! 

Myslím si, že každý občan Slovenska dobre rozumie názvu dnešného môjho príspevku. Alebo aspoň tá časť, ktorá má ako-taký záujem o šport a našich športovcov.

Pome! Pome! je obľúbeným pokrikom slovenskej tenistky Dominiky Cibulkovej. Keďže prekladač nedokáže tieto slová preložiť, rozumieme tomu len my, Slováci a snáď aj Česi :-)

Takže, spisovnou slovenčinou by Dominika volala: Poďme! Poďme! (Let's go! Let's go!)

Dnes chcem takisto zavolať aj ja: Pome! Pome! Poďme do nových projektov, poďme do plnenia si našich cieľov, či snov! Poďme na to už od prvého dňa nového roka :-)

Ja som si dnes spravila poriadok na stolíku po vyšívaní anjelikov, vybrala som si novú výšivku a pripravila bavlnky a bielu panamu:

Aďka, vidíš využitie vankúšika od teba? Na ihly ako stvorený! Veľmi sa teším, ďakujem!

Pozrite sa na Choč v dnešné ráno:

 Takto vyzeral vo štvrtok ráno:

Tesne pred Vianocami som si kúpila viazaničku imela. U nás v rodine sa imelo nepoužíva k vianočnej výzdobe, tak som sa nechala inšpirovať internetom a vytvorila som si jednoduchú výzdobu na dvere:

Potom som trocha "lovila" po informáciách o imele a dozvedela som sa, že by sme si ho nemali kupovať sami sebe, mali by sme ho dostať. Urobila som teda ďalšiu takú kytičku a podarovala som ju Majke, mojej kolegyni, ktorá sa tesne pred Vianocami nasťahovala do nového domu v našej dedine. Snáď jej prinesie šťastie :-)

Naša novoročná šošovicová polievka na stole dnes nechýbala:

na masle cibuľa a klobáska, šošovica, cesnak, smotana a dochutiť soľou, korením a majoránkou

Zajtra nám odchádza už aj Jurko. Na dnešný podvečer mu zostala posledná úloha - rozobrať stromček. Veď, kto si ho postavil, nech si ho aj rozoberie :-)

Urobili sme si k tomu dobrý čaj. Čierny Hawaii cocktail, jeden z tých nových:

Na stole nám zostalo ešte toto:

Vintage ozdoby zo stromčeka boli zanedlho poukladané v škatuľkách:

Od zajtra nám začínajú všedné dni vo dvojici. A ja sa na ne teším :-)))

Nech sa vám darí!

Daniela