Čo som nevedela o imele

Dievčatá, ďakujem vám za krásne komentáre! Všetky ma moc potešili!

Dnes som začala s novým projektom, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodla vymeniť čiernu farbu za tmavohnedú a mám pripravenú ďalšiu výmenu, ale nemám v tom ešte jasno, tak uvidím :-)

zatiaľ málo :-)

Na poslednú chvíľu boli na Hviezdoslavovom námestí v Dolnom Kubíne vianočné trhy. Cestou zo školy som sa bola pozrieť, ale bola som dosť sklamaná. Bolo tam len pár stánkov a nejako smutno. Predsa som neodišla odtiaľ naprázno. Po prvý raz som si kúpila kytičku imela.

U nás je to stále málo známa vianočná výzdoba bez nejakej tradície. Pritom som sa na internete dočítala, že už starým Keltom pripadal tento večne zelený polokrík záhadný a preto si jeho halúzky vešali pri vchode do obydlia, lebo verili, že odoženie čarodejnice a zlých duchov.

Aj Slovanom imelo pripadalo tajuplné, keďže zvyčajne rastie vysoko v korunách stromov a jeho plody, biele bobule, sa podobajú perlám, ktoré dozrievajú práve v decembri.

Imelo pomocou prísavných koreňov vrastá do drevného pletiva hostiteľskej rastliny, najčastejšie listnatého, menej ihličnatého stromu. Je to teda parazitujúca rastlina. Vyrastá v guľovitom tvare. Má vždy zelené listy. Biely, sklovitý, vnútri slizovitý a lepkavý plod je pabobuľa.

Vtáky rozširujú lepkavé semená tak, že ich zobákom zavrtávajú do haluze, alebo vylučujú nestrávené spolu s trusom. Tie nevyklíčia ani vo vode, ani v zemi, len na hostiteľskej rastline.

Na našom území tradícia imela nebola zaužívaná, ale postupne sa dostáva do domácností ako dekoratívny prvok, doplňujúci symbol Vianoc. Vraj sa imelo prizdobuje pozlátením, či postriebrením. To som teda u nás nevidela. Mne sa aj tak páči najviac všetko prírodné a tak biele bobule a zelené listy sú pre mňa najkrajšie.

Imelo som si naaranžovala aj na stôl v kombinácii s borovicou. Bez vody. Túto radu som si tiež prečítala na internete. Vraj tak imelo dlhšie vydrží. Mne, bohužiaľ, vydržalo len pár dní. Odpadli všetky lístky.

Von imelo zamrzlo a aj tak je stále pekné, lístky neodpadli :-)

Včera som prezradila, že podľa povery máme imelo dostať do daru a nie si ho kúpiť. V niektorých oblastiach je zaužívané, že s vinšom vianočných sviatkov a s vetvičkami imela sa navzájom obdaria obidve strany. Veď kytička so želaním zdravia a šťastia každého poteší. Ak obdaríme imelom mladý párik, vinšujeme im šťastie, odvahu, lásku a plodnosť. O rok sa teda zariadim inakšie :-)))

Nuž a ďalší môj objav - imelo je aj liečivé:

Zrejme sa niekedy po ňom pozriem :-)

Dnes som si urobila zázvorový čaj s medom a citrónom. To len ako prevenciu pred nejakými neduhmi, ktoré číhajú všade. Veľa mojich priateľov je prechladnutých, treba sa chrániť :-)

idem "prevetrať" staré šálky zo svojej zbierky :-)
tak zajtra to bude ďalšia :-)

Nech sa vám darí!
Daniela