Muzikálna anhedónia

Dievčatá, ďakujem vám za milé komentáre! Dokonca aj moju "ihlovú" krízu ste mi dokázali ospravedlniť :-)

Dievčatko síce nemá ešte hlavu, ale v ruke si pevne drží svoju najobľúbenejšiu bábiku:

Dnes som bola v obchode s metrovým textilom. Béžová bodkovaná látka sa mi hodí k výšivke, ale tá červená kocka veru nie. Už v obchode sa mi nepozdávala, ale predavačka mi ju vychválila a ja som ju nakoniec kúpila. No čo už, bude z nej pekný kuchynský obrus, alebo si počká na niečo vhodnejšie z mojej vyšívacej dielne :-)

Ja mám jednu zvláštnu vlastnosť, ktorou nie je poznačených veľa ľudí.  Už v mladosti som ju na sebe spozorovala, ale čím som staršia, tým som si ňou istejšia :-)

Nemám rada hudbu! Poznáte niekoho takého? Moji žiaci na to vždy časom prídu a nerozumejú mi. Podľa nich taký človek nemôže byť, aby aspoň nejaký hudobný štýl nemiloval. Ale ja som naozaj presne taká :-)

Každé ráno si púšťam rádio. Stanica Slovensko mi ako-tak vyhovuje, pretože je tam veľa hovoreného slova a pomedzi ne pustia jednu skladbu. To zvládam. Ak by som mala pustenú hudbu súvisle jednu hodinu, ochoriem. Som z nej nervózna, v celom tele cítim triašku, preto sa tomu vyhýbam. 

Tento týždeň som sa "našla" v článku jedného týždenníka. A dozvedela som sa názov mojej diagnózy: muzikálna anhedónia. Vraj títo ľudia nemajú prepojené mozgové centrum, kde sa spracúvajú zvukové vnemy s centrami odmeny. Kvôli nedostatku interakcie medzi nimi potom človek s muzikálnou anhedóniou môže počúvať aj krajne emočne vypätú pieseň a necíti vôbec nič, aj keď  v iných prípadoch vykazuje úplne bežné citové reakcie. 

Píše sa tam, že nič im nehovorí Beyncé alebo Beatles. Ja veru o Beyncé neviem vôbec nič, nepoznám jej piesne, ani jej výzor. Beatles síce poznám, ale len ich najslávnejšie skladby a myslím si, že aj to len vďaka môjmu manželovi a našim deťom. Pre nich je Beatles číslo1 a často zneli u nás doma. Samozrejme len chvíľu. Hudba sa musela vypnúť, alebo ja som musela odísť z domu :-)

Neurológ, ktorý je jedným z autorov štúdie sa vyjadril, že niekoľko takýchto ľudí našli. Nie je ich veľa, ale existujú. Voči hudbe sú ľahostajní. 

Muzikálnu anhedóniu prvýkrát opísali v roku 2014. Uvádza sa tam, že malá časť ľudí nedokáže mať z hudby potešenie, hoci majú normálnu schopnosť užívať si iné príjemné veci. 

Vedci dodávajú, že aj keď je muzikálna anhedónia skutočná a jej pôvod je v mozgu, nie je dôvod vnímať ju ako nejakú psychickú poruchu. Zmyslom výskumu bolo skôr tento jav popísať a dať ľuďom, ktorí s ním žijú dať na vedomie, že nie sú sami. Spomínaný neurológ povedal, že sú mu muzikálni anhedonici vďační, lebo si celý život mysleli, že sú divní, ale teraz vedia, že existujú ďalší ľudia ako oni. 

A ja som vďačná týždenníku, že uverejnili tento článok. Vďaka nemu som zistila, že som vlastne vzácna :-)))

Nie ste náhodou aj vy, či niekdo vo vašom okolí  muzikálny anhedonik? Ja nikoho iného nepoznám!

Nakoniec ešte môj čaj o piatej. Dnes som mala poslednú šálku zo série, len neviem, prečo je na nej meno Adam. Také meno sa v našej rodine nevyskytuje, ale šálku s ním mám :-)

zelený s ovocnou príchuťou

Nech sa vám darí!

Daniela