Zdá sa, že moje vrecúškové série sa páčia aj napriek tomu, že sú bez výšivky :-)
Všetkým vám ďakujem za krásne komentáre!
Dnes som nevyšívala. Pripravila som si novú výšivku, ale chuť mi akosi vyprchala už cez obed. Tentoraz to bude farebne chudobná výšivka, ale maximálne zaujímavá, nevšedná a bude to zas darček:
Všimnite si tie vintage okuliare. Sú po mojom svokrovi, ktorého sme odviezli v zlom zdravotnom stave do nemocnice v deň polročného vysvedčenia v roku 1991. Náš, v poradí druhý syn Maťko, vtedy takmer 10 ročný, veril, že sa vráti domov zdravý a uvidí jeho vysvedčenie. Čakal na neho, ale nedočkal sa :-(((
Na čítanie používam svoje okuliare, ale na vyšívanie mi už nestačia. Viem, mala by som ísť na očné vyšetrenia a zadovážiť si nové okuliare. Vy už viete, že mám fóbiu z lekárov a pokiaľ to nie je skutočne nevyhnutné, k lekárovi ma nik nedostane.
A predstavte si, že dnes bol ten "slávnostný" deň, kedy som u lekára bola! Už minulý víkend ma zas bolelo ľavé ucho, v pondelok večer som cítila, ako mi to prechádza na pravé a v utorok a stredu som bola v bolesti. Od minulého piatku som mala naplánovanú návštevu ORL lekára. V skrátenom čase - len týždeň - som sa na to psychicky pripravovala a dnes som strávila v ambulancii celé tri hodiny čakania :-(
Keď som prišla, sedelo tam 7 ľudí. Odhadla som to na hodinu čakania. To už vydržím, nie? No, pravdu povediac, nech viem, že medzi tým zoberú niekoľko pacientov objednaných na danú hodinu, k tomu pár svojich protekčných a príde za lekárom manželka s dvomi deťmi, verte mi, nečakala by som tam. Aj keď som už bola psychicky pripravená :-(((
Po troch hodinách sestrička zavolala pani, ktorá prišla po mne a to som sa už ozvala. Našťastie aj pani si uvedomila, že by som mala ísť pred ňou a nedošlo k ničomu ostrejšiemu. Po troch hodinách čakania ma lekár vyšetril za tri minúty. Povedal, že mám chronický zápal uší a predpísal mi mastičku. Hotovo, vybavená! Tri hodiny čakania pre tri minúty vyšetrovania!
Poobedie som strávila pri Lenke v Istebnom. Dali sme si spolu dobrú kávu a "popásli" sme si jazýčky :-)
Z dnešného dňa nemám fotky. Veď ako odfotím čakáreň, kde sa premlela kopa ľudí. Aby to nebolo bez nich, Miško mi poslal dva krásne zábery z
Bad Wiesse pri Tegernsee, kde bol už aj minulý víkend. Zapáčilo sa mu a dnes sa tam vrátil :-)
V stredu som si všimla, že moje topánky robia krásne stopy v čerstvom snehu:
Domov som prišla neskoro a po káve som nemala chuť na čaj. Lenka mi dnes pripomenula aróniu. Pozabudla som, že mám aróniový likér. Takže dnes večer som čaj vymenila za niečo "ostrejšie" :-)
Nech sa vám darí!
Daniela