Opäť niečo z kuchyne

Striga má už aj žezlo. Jej žezlom je však veľká varecha. Mieša ňou vo veľkom medenom hrnci. Varí "lektvar". Či žabí sliz? Mne sa české slovo  "lektvar" páči už veľmi dávno. Nikdy som nemala príležitosť ho napísať. Takže moja striga varí "lektvar". Do slovenčiny sa dá preložiť ako nápoj so sirupom, či medom, ako elixír, mastičky, bylinky. 

Mne sa však páči toto slovo pre expresívny výraz s pejoratívnym zafarbením - pre gebuzinu, žbrndu, brečku... Toto varí moja mladá striga!

V televíznych novinách som tento týždeň videla reportáž o plytvaní potravinami. Plytvá sa v mnohých krajinách sveta. Aj na Slovensku. U nás teda nie! Je to zrejme aj výchovou. Moji rodičia mi išli príkladom. Neplytvali oni, neplytvám ani ja. Dúfam, že som aj ja takto vychovala naše štyri deti. 

Takže dnes sme nevarili. Od včera nám zastala šošovica. Varila som ju už vo štvrtok neskoro večer. Vedela som, že v piatok prídem neskoro zo školy a už bude neskoro na varenie. Keby sme boli s manželom doma sami, o nič by nešlo. Máme však doma Maťka. Chodí málokedy a chcem, aby mal uvarené to, čo mu chutí.

K šošovici som upiekla domáce pečivo. Už som raz o podobnom písala. Dnes som urobila zmenu v tvare. Tak sa pozrite:

použila som tieto dve múky, v pomere 1:1

do nakysnutého kvásku som dala múky, rascu, sezamové, ľanové a slnečnicové semienka, soľ

zamiesila som s letnou vodou a nechala kysnúť

vykysnuté cesto

z cesta som urobila takéto šúľky, ale som si zle rozdelila cesto, zostal mi malý kúsok - nevyšiel nazmar

takto som ich vyformovala, viem, nie je to ukážkové, chceli by to byť asi praclíky, ale neviem, čo to je :-)

potrela som ich roztopeným maslom

a upiekla, pri 180°C

Postrehli ste tú jednoduchosť? Žiadne vajce, mlieko, olej. A veľa semienok. Olej v semienkach obsahuje veľa esenciálnych nenasýtených mastných kyselín. Tie si ľudský organizmus nevie sám vyrobiť. Musí ich mať v potrave. Aby sa zo semienok olej uvoľnil, je potrebné ich pri jedení rozhryznúť.  Takže sa s nimi treba pohrať, pečivko jesť pomaly, vychutnávať si, chrumkať... A tým sa staráte o svoje zdravie (rakovina, kardiovaskulárne ochorenia)! 

Ďakujem za návštevu, budem rada, ak opäť prídete!

Daniela

Durman

Som prekvapená, že včerajší príspevok sa sledovanosťou dostal hneď za prvý deň od zverejnenia do prvej desiatky. Žeby zaujali moje vymyslené recepty? Celkom ma to prekvapilo :-))

Mojej strige chýba už len žezlo v ruke a úsmev na tvári:

So susedou Zdenkou som sa prešla jej záhradou. Obdivujem jej pracovitosť. V záhrade vydrží celé hodiny zohnutá okopávať, plieť, presádzať, strihať, polievať.... A ja sa už len teším pri pohľade do jej záhrady :-)

Vidím tam rovno od stola, pri ktorom mám svoje kráľovstvo - vyšívanie a notebook.

V kúte záhrady som objavila čosi zvláštne. Plody to má ako gaštan, ale nie je to gaštan. Zdenke sa to v záhrade vraj vysieva samo. Je to durman. Obdivovala som ho, pretože je vyrastený do výšky okolo metra, má celkom hrubé konáre a dosť veľké listy. No, na jednoročnú rastlinu je dosť zdatný. Doma som si hneď "vygooglila" niečo o ňom. Jeho semienka sú ukryté v tobolke (ako u gaštana). Po dozretí tobolka v štyroch chlopniach pukne a vysype sa z nej množstvo drobných semien (nie jeden gaštan). 

Durman vraj rastie na kompostoch, smetiskách, rumoviskách, pri múroch a v poli medzi burinou. Zaujímavé, že ja som ho nikde voľne v prírode rásť nevidela. 

Vyšľachtený je známy pod názvom anjelske trúby, alebo Brugmansia. A tieto poznám. Pestujú ich aj ženy v našej dedine ako okrasné kvetiny. Skutočne sú okrasné. Pomohla som si obrázkami z internetu:

Vraj jedine modré kvety rastú dohora, ostatné sú visiace. Kvety durmana obyčajného sú menšie a a tiež rastú dohora. Zdenkin durman mal už len jeden kvet, ale jeho fotka mi nevyšla. Plody však vidno dobre:

Všetky durmany sú veľmi jedovaté. Tie šľachtené vraj krásne rozvoniavajú. Ja som privoňala listom toho obyčajného a smrdeli poriadne. Chceli sme odtrhnúť jednu tobolku, ale nešlo to. Sú veľmi pichľavé, takže sa nedajú uchopiť rukou. Nôž sme pri sebe nemali. Takže vnútro tobolky ostalo nepreskúmané. 

Všetkým vám ďakujem za návštevu! Prajem vám pekný jesenný víkend!

Daniela

Jesenná večera

Včera mi pribudlo veľmi málo. Nieže by som sa ulievala. Máme doma syna Maťka a tak si ho trocha užívam. Ozaj trocha. On totiž nie je na dlhé hovory. Máme štyri deti a každé je úplne iné. Sú dospelé, ale ja v nich vidím stále deti. Mám o ne strach a chcela by som pre ne to najlepšie. A práve to najlepšie máme každý iné. Moje najlepšie nie je ich najlepším. Maťkove najlepšie sa najviac vzďaľuje môjmu najlepšiemu. Už som sa s tým zmierila a ako on povie, neriešim to. 

Takže moja výšivka:

Typická oravská večera na jeseň sú zemiakové placky, či baba. V každom kúte Slovenska sa im hovorí inakšie. Ale príprava je zrejme všade rovnaká. Ja som začala v plackách nahrádzať časť zemiakov cukinou. Minule sa mi nechcelo stáť pri vyprážaní placiek, tak som cesto dala na plech a do rúry. Bolo to výborné a tak dnes som to urobila tiež. Keď som mala cesto už hotové, napadlo ma, že som zabudla fotiť. Takže to mám zdokumentované až odtiaľ:

nastrúhaná cuketa a zemiaky, 2-3 vajcia (podľa veľkosti), soľ, rasca, čierne korenie,
majoránka, celá hlávka cesnaku, hladká muka - dávam len málo, asi tak 4 lyžice som dala na toto množstvo

dobre vidíte, nie je to nastrúhané na jemno (na jemno to robí môj manžel)

zemiaky a cukinu strúham na tomto najväčšom strúhadle 

plech vymastený  bravčovou masťou a vysypaný hrubou múkou

piekla som asi hodinu pri teplote 200°C

dobre pripečená baba je fajn chrumkavá, tak to máme radi

chutí s mliekom

tak čo, nedáte si?

Som rada, že ste sa zastavili u mňa, čakám na vás aj zajtra!

Daniela

Okrasná kapusta

Včera som zabudla na moju novú následníčku Marínu. To asi preto, že sme sa už sledovali aj cez google+.
Marína, som rada, že ste sa zaradili medzi moje pravidelné čitateľky. Vítam vás tu!

Aby nebolo mojej strige smutno, vyšijem jej aj kamarátku:

Dnes len krátko. Odfotila som si nádherný symbol jesene v záhrade mojej susedky Zdenky. Je to ozdobná kapusta. Pred rokmi som takú dostala od našej Alenky. O nej som už písala TU. Vtedy to bola novinka pre tunajšie záhradkárky. Neviem veru, či ju Alenka pestuje aj tento rok. Pre vyšívanie sa málo dostávam na prechádzky po dedine a tak strácam prehľad o dianí v nej. Ak sa vyberiem s našim Borom, tak to je do kopcov. Pre neho to tam je ideálne. Môže sa do sýta vybehať. A aj ja sa tam cítim výborne, pookrejem, nadýcham sa čerstvého vzduchu a získam energiu z prírody. 

No a keďže ja nepestujem nič, ani zeleninu, ani kvety, fotím si ich aspoň u susedov:

krásne urastená ozdobná kapusta

Ďakujem vám za návštevu a čakám na vás aj zajtra!

Daniela

Pred kvetinárstvom

V prvý jesenný deň mám moju strigu hotovú:

Pred vchodom do malého kvetinárstva je čo pozerať. Majú tam vystavených pár krásnych vecičiek a niet hádam ženy, ktorá by sa nepristavila a "nepopásla" si oči. Ja si tam vždy postojím aj dlhšie. Pookrejem pritom na duši. Tentoraz som mala so sebou foťák a tak sa na to môžete pozrieť aj vy:

Do takéhoto obchodíka sa vchádza s radosťou. Z neho vyjsť je to horšie hlavne vtedy, ak si nič odtiaľ nenesiete. Odolať kúpiť zas niečo, čo nepotrebujete, ale teší vás, je ťažké :-))

Som rada, že ste venovali kúsok svojho voľného času môjmu blogu. Urobte si ho zas a kliknite opäť!

Daniela

Kubínsky jarmok

Na blogoch, ktoré sledujem, sa v týchto dňoch často objavujú halloweenske motívy. Sú to staré strigy, mačky, pavúky, kotle s vriacou vodou....

Takže je jasné, že ani ja som tejto téme neodolala. Moja vyšívaná striga je však mladá a pre mňa dokonca aj pekná :-)) Veru pekná, mám tento typ dievčat veľmi rada. "Rozcuchané ryšavky" s pehami na nose, úsmev  od ucha k uchu, v lícach jamky, nezvyčajné nápady sypú jeden za druhým, mimika a pohyby tela.....

Možno aj vy máte takéto "strídžatá" v svojom okolí.  Ja ich vždy mávam v škole hneď niekoľko. Každej niečo z môjho popisu chýba, a možno to v nich vidím iba ja, ale sú super! Každý deň sa postarajú o rozruch a spestrenie školského života. A to ma drží v škole! 

Tak sa pozrite na prírastok:

V piatok a sobotu bol v Dolnom Kubíne jarmok. Ako každý rok, aj tento sme sa tam s manželom vybrali. Iba tak, poprechádzať sa, stretnúť sa so známymi, porozprávať sa spolu.... 

Najradšej mám časť na námestí. Sú tam stánky majstrov rôznych remesiel. Po rozume mi viac dní chodí, že aj ja by som mohla obsadiť jeden stánok a vystaviť moje vyšívané obrázky. Viem, že s predajom by to bolo ťažké. Ja si totiž svoju prácu viem ohodnotiť. Predsa sú to hodiny sedenia a počítania krížikov. Obrázkom by tak cena stúpla a zrejme by boli nepredajné. V podstate mne ani o predaj nejde. Zatiaľ som nič nevyšívala s tým, že to predám. A možno by som sa s predajom ani nezmierila. Všetky moje dielka mám rada a som spokojná, že ich majú ľudia, ktorých mám tiež rada. 

No, ale už obrázky z jarmoku:

Musím sa priznať, že posledná fotka sa mi moc páči. Chceli sme si aj dať, ale prostredie sa mi nepáčilo. Na to som háklivá. Miest na sedenie pri stole bolo málo a boli obsadené. Jesť pri nejakej rampe, to radšej nejem!

Všetkým vám ďakujem, že ste prišli pozrieť na môj blog! Veľmi ma to povzbudzuje do práce. Príďte zas!

Daniela