Vynovená škola

Včera večer som nabehla do starých koľají. Opäť vyšívam. Najskôr z troch strán bude bordúra:

Od školského roka 1961/62 chodím do školy. Najskôr ako študentka a potom ako učiteľka. To, že chcem byť učiteľkou, som vedela už ako malé dievčatko.

Máloktoré dieťa sa teší do školy tak, ako ja. Mám krásnu spomienku na svoj prvý deň v škole. Moji rodičia museli ísť v ten deň do zamestnania. Na starosť ma dostal môj švagor Michal. Mal ísť ráno po mňa, obliesť mi nachystané šaty, naraňajkovať sa so mnou a odprevadiť ma do školy. 

Michal nemal kľúče od nášho bytu, preto zvonil a zvonil, ale mňa nezobudil. Bývali sme na prvom poschodí a mali sme otvorený balkón. Išiel si požičať dlhý rebrík a dostal sa do bytu. 

Ostal riadne prekvapený. Ja som doma nebola. Nenašiel moje nové šaty, raňajky zo stola zmizli. Išiel do školy sám. Dúfal, že som už tam.

A kde som bola? Pravdaže v škole! Ráno som netrpezlivo čakala, kedy maminka a ocko odídu do práce. Chodili z domu zavčas rána - okolo 5:30. Po ich odchode som vstala, vyobliekala som sa, naraňajkovala, a hrdo som išla do školy. Bola ešte zamknutá. Sadla som si na schody a čakala. Prvá prišla školníčka. Bola prekvapená. Posielala ma domov, ale ja som sa nedala presvedčiť. Vošla som do školy s ňou a celú som si ju prešla. 

Škola bola už plná detí a učiteľov. Bolo tesne pred slávnostným otvorením školského roka, keď ma medzi deťmi našiel Michal. 

A verte tomu, že to nebolo po prvý raz, čo som na schodoch čakala na školníčku. Bolo to vždy, keď maminka a ocko išli spolu ráno do práce. Pracovali na smeny, ocko dokonca až na tri. Keď bol niektorý z nich doma, musela som ísť do školy s ostatnými deťmi z ulice. Bože, ako som to nemala rada!

Láska k škole mi zostala doteraz. A k tej prvej najväčšia. Neďaleko nej býva Michal. Dnes, ako skoro každú sobotu, som bola pri ňom. A odfotila som si vynovenú, stále moju, školu. Pozrite, aká je krásna:

schody, kde som sedela a čakala na školníčku :-)

Vďaka za návštevu a zastavte sa znova!

Daniela