Naša mikroekonomika

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Ďalšia časť je vyšitá:

Svadbu sme mali v júli roku 1976, hneď v auguste sme dostali byt od manželovho zamestnávateľa, v decembri toho istého roka sa narodil Miško, ale, ........ ja som stále bola študentka bez príjmu. Pracovať som začala v septembri 1979. Maťko sa narodil v marci 1981.

Po svadbe sme si zobrali bezúročnú, tzv. mladomanželskú pôžičku 30 000 Kčs, z ktorej nám odpísali pri dovŕšení 1 roka každého dieťaťa 2000 Kčs (a možno pri druhom viac, fakt si to už nepamätám). Keď sa narodili Danka a Jurko, pôžičku sme mali dávno splatenú.

Do Jasenovej sme sa presťahovali v novembri 1979. Na kúpenie prvej časti kuchyne, lebo sme ju kupovali na tri etapy (minulý týždeň sme ju vyhodili), sme si zobrali pôžičku 12 000 Kčs, ktorú sme do roka splatili.  

A to boli všetky naše pôžičky za 41 rokov manželstva. Vždy sme nemali na ružiach ustlané, borili sme sa s nedostatkom hlavne po narodení našich ďalších detí - dvojičiek - v roku 1990 a úmrtí svokrovcov v roku 1991, ktorí nám pomáhali tak, že nám hradili teplo, vodu, elektrinu, teda bývanie sme mali zadarmo, tiež nám dopestovali zemiaky a všetku zeleninu, dorobili mlieko a do roka vždy vychovali prasiatko. Žili sme v jednom dome s dvoma oddelenými bytmi. Ja vždy hovorím, že kým žili, mali sme sa parádne. Zomreli obaja v priebehu 5 mesiacov. Ja som bola na materskej dovolenke s dvojičkami s 500 korunovým príspevkom. Nastala kríza :-(

Pri skromnosti sme vydržali ešte rok, kým som nenastúpila zas pracovať. Doteraz sa naši chlapci smejú, vraj, otvoríš chladničku a v nej len kože zo slaniny :-)

Potom sme ešte párkrát zažili niečo podobné, ale nikdy sme situáciu neriešili pôžičkou. Rodičia nás naučili, že sa vždy môžeme rozťahovať len potiaľ, pokiaľ nám peňaženka stačí. Učili sme to aj my naše deti a dúfam, že to majú dobre zafixované v pamäti.

V dnešnej dobe to však majú mladí oveľa ťažšie, pretože získať bývanie bez úveru je nemožné. Na škodu je, že u nás nie je bežné nájomné bývanie. To, ale za rozumnú cenu, by dokázalo vyriešiť bývanie mnohých mladých rodín bez zadĺženia.

Keď som čakala druhé dieťa, bola som na rizikovom tehotenstve a celý čas som trávila doma. Asi  z  nudy som si od roku 1981 zaviedla svoju mikroekonomiku :-) 

Dávno nie som taký pedant, ale svoje podrobné zápisky opatrujem stále:

1981, -82, -83, -84, -85, -86,
1991, -92, -93, -94

Už pár dní sa smejem z tohto čítania. Všetkému už nerozumiem, teda moje zapisovanie nebolo až také pedantné, ako som si vtedy myslela :-)

Malé náhodné nahliadnutie do mojich účtovných kníh:

najvyšší výdavok na najmenšieho, práve narodeného Maťka

keď sme našetrili viac, kúpili sme si hodnotnejšie veci

tu je môj šijací stroj - 3800 Kčs

bilancia roku 1983 :-)
VK je vkladná knižka :-)

Miško mi predpísal nové kolonky, ale už som nezapisovala :-)

roky 90. som viedla už len nedbalo, ale zaujalo ma, že tam mám viackrát v úvodzovkách pôžičku "zo sena",
to sme vtedy predali seno a peniaze sme odložili na horšie časy, fungovali nám ako pôžičkáreň :-)
z jedného vrecka do druhého :-)

Keď sa nám narodili dvojičky, trojizbový byt nám bol malý. Rozhodli sme sa, že v podkroví urobíme ďalšie izby. Začali sme s nakupovaním stavebného materiálu. Ani nie o rok sa  situácia zmenila, zrazu nám ostal byt po svokrovcoch, stavba sa nekonala:

Hneď prvé sú zapísané obkladačky do novej kúpelne. Akurát dnes sme s manželom rozhodli, že aj keď už nie sú celkom moderné, ale ak k nim prikúpime nejakú bordúru, môžeme ich použiť pri terajšej rekonštrukcii. Máme z nich ešte 28 m².

Štvrtá písanka má popísanú len jednu stranu. Pôvodne som do nej chcela zapisovať všetko, čo by súviselo s budovaním podkrovia. Teraz tam budem zapisovať všetko z rekonštrukcie. Nech sa raz majú na čom zasmiať naše deti, keď budú likvidovať náš "život na zámku" :-)

Dnes som si urobila ovocný čaj:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela