Vyhodiť?

Vitajte u mňa!

Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Ešte sa vrátim k fotkám z mojej mladosti. Vždy to bolo tak, že som bola so svojim vzhľadom veľmi nespokojná, považovala som sa za tučniačku a preto som sa vyhýbala objektívu. Teraz, keď som už fakt tučniačka, k tomu stará, vráskavá, s opadnutými viečkami a všeličím iným, chcela by som vyzerať tak, ako vtedy. Poznáte to aj vy?

Dnes som sa dala na kuchyňu. Po dávnejšom odstránení oranžového koberca a rôznych doplnkov to už ani nie je kuchyňa. Manžel s Miškom si tam dávnejšie zriadili tmavú komoru, Maťko sklad kníh a nepoužívaného oblečenia (v skrinkách). Napravo od dresu bývala práčka. Slúžila vyše dvadsať rokov, ale už je dávno vyhodená. Nová práčka dostala miesto v dolnej kúpeľni.

Všetko som pretriedila a väčšinu vyhodila. Len pár tričiek som odložila, tie ešte znosí manžel :-)

Teraz je všetko preč, len prázdne skrinky čakajú na demontáž. To už nie je moja práca, našťastie :-)

Aj dnes som našla poklad. Je to práca asi deväť-desať-ročného Maťka. V škole sa učili základy krížikovej výšivky a veľmi ho to zaujalo. Vyšil pár obrázkov a ja som mu ich obšila. Ako vyrástol, museli sme obrázky zložiť, akoby sa za ne hanbil. Oprala som ich a dobre odložila :-)

Môžem toto vyhodiť? Akosi mi to nedá :-)

Vtedy som aj ja vyšila jeden detský motív. Ten visel na stene chodby do dnes:

Môj čaj:

pu erh

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela