Ako som prišla k ďalšiemu čajníku :-)

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Moje miniatúrne vyšívanie pokračuje, dnes som začala a aj dokončila:

A už len šiť a šiť! Mám toho tak veľa, že by mi teraz vyhovoval robot - šijací stroj :-)

V dávnejšej minulosti, hádam 6-7 rokov dozadu, zistila moja kolegyňa Soňa, že zabúda na pitný režim. V škole vypila niekedy aj dve kávy, ktoré tiež napomáhajú k odvodňovaniu, ale nevypila žiadnu vodu. Doma si potom dala ešte kávu s manželom a dosť. 

Soňa si "nadirigovala" pitie minerálnej vody. To však vyžadovalo, aby po ňu chodila do obchodu. Po mojom vzore "presedlala" na čaj. Aby mala denne zaručené, že ho vypije dosť, doniesla si do školy starý čajník, každé ráno uvarila do neho čaju a pri odchode zo školy dopila zvyšok.

Nuž, je jasné, že mne sa na tom všetkom najviac páčil ten čajník :-)

Pred dvomi rokmi Soňa od nás odišla a na čajník zabudla. Ostal v zborovni. Vlani pri väčšom upratovaní som ho zachránila a vytiahla z odpadu. Povedala som, že je to najkrajší inventár v zborovni :-)

Čajník nik nepoužíva, stojí na jednom mieste na polici pri váze na kvety. Dnes kolegyňa, učiteľka estetickej a výtvarnej výchovy, robila predvianočnú výzdobu. To čajník musí uvoľniť miesto.

A tu som už nevydržala, zatelefonovala som Soni a spýtala som sa jej, či si môžem čajník privlastniť. Predstavte si, ona si už ani nepamätala, ako vyzerá. A výsledok? Čajník môžem považovať za môj :-)

Domov som si ho niesla veľmi opatrne, lebo husto snežilo a ľahko sa mohlo stať, že sa pošmyknem a to by bolo po ňom. Našťastie, domov som ho doniesla celý :-)

Vyumývala som si ho a tešila som sa na dnešný čaj, jasné, že do neho :-)

je to ten štvrtý zľava
šálky na spodnej polici čakajú na vešiačiky na spodnej časti hornej police, neviem, kedy sa dočkajú :-(

ale mu to tam pristane!

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela