Tatársky biftek

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! 

Tretí zimný motívček mám hotový:

Tak, ako španielsky vtáčik, či francúzske zemiaky nemajú nič spoločné so Španielskom, respektíve Francúzskom, ani tatársky biftek nemá nič s Tatármi. Sú to jedlá, ktoré sme si z neznámeho dôvodu tak jednoducho pomenovali. Alebo len preto, aby to znelo zaujímavejšie, či honosnejšie :-)

V roku 1976, mesiac po svadbe, sme získali dvojizbový závodný byt (kde pracoval manžel) na novom rozostavanom sídlisku Banisko. Ako to u nás beží, najskôr sa stavajú domy a potom sa dorábajú obchody. Na Banisku vznikli malé potraviny a ešte menší pultový obchodík s polotovarmi. No, dnes by sme taký obchod tak nenazvali, pretože polotovarov sme vtedy moc nemali. Mne sa tam neušlo chodiť, bola som v Bratislave (študovala som na univerzite), ale keď som raz za čas prišla domov, manžel ma prekvapil tatárskym biftekom z polotovarov. Veľmi mi chutilo :-)

V lete 1979 som úspešne doštudovala a hneď v novembri sme sa presťahovali do Jasenovej. Ako pokračovali baniskové potraviny a polotovary, to teda netuším, ale myslím si, že v dnešnej dobe je sídlisko bez obchodu.

A my sme viac tatarák nemali. Proste bol zakázaný. Úrad verejného zdravotníctva povedal, že jesť surové hovädzie mäso je nebezpečné. Tak dobre, žiť bez neho sa dá :-)

Až v 2. desaťročí 21. storočia sme ho v obchode objavili. Už je povolený, "sranda" :-)

Občas sme si ho s manželom kúpili. Vždy ho pripravoval on, čo mne mimoriadne vyhovovalo, pretože toho veľa v kuchyni nedokázal, takže varenie bola vždy moja starosť. Mňa ani nezaujímala príprava :-)

Manžela niet, ostala som aj bez tataráka. Až teraz som sa odhodlala kúpiť si ho, veď na internete si prečítam ako na to. Z množstva receptov som si urobila svoj: žĺtko, cibuľka na drobno, lyžica horčice, lyžica kečupu, trocha drvenej rasce (do tej som blázon), worcestrovej omáčky, soli a korenia podľa chuti, k tomu hrianky potreté cesnakom:

výborné

No a to by som nebola ja, aby som niečo nevymyslela akože zdravšie - tatarák šošovicový: uvarila som šošovicu úplne domäkka, pridala som lyžicu olivového oleja, cibuľu nadrobno, cesnak a spolu rozmixovala. Ochutila som horčicou, worcestrovou omáčkou, soľou a korením:

Vyhodnotenie:

Čo sa týka farby, vyhráva tatarák z mäsa. Pre mňa je farba dôležitá a tak som si myslela, že mäsový tatarák vyhrá na celej čiare. Ale omyl! Na cesnakovej hrianke mi šošovicový tiež veľmi chutil. Experiment považujem za vydarený :-)

Celý minulý týždeň nás trápili mrazy. Myslím si, že už na Orave nie je zima taká ako kedysi, globálne otepľovanie určite cítime aj tu. Pamätám na zimy s teplotou -25°C a teraz mi robí problém -17°C. Prečo? 

Nuž, kedysi sme kúrili v ústrednom kúrení čiernym uhlím a drevom deň, noc, často bolo na teplomery kúrenia 80°C. samozrejme o takéto kúrenie sa bolo treba starať, prikladať, čistiť kotol, v lete nachystať uhlie a drevo. Ešte dnes ďakujem mojim svokrovcom, ktorí sa nám o toto všetko starali. 

Moje tepelné čerpadlo je super, ale nie na silné mrazy. I keď som cez počítač nastavila vodu v systéme na teplotu 65°C, bohužiaľ, nestalo sa tak. A tak som sa zastavila v Istebnom v uhoľných skladoch a kúpila si drevené brikedy. Tamojší šéf je môj bývalý žiak, tak to tam mám aj s obsluhou, naložil mi ich na zadné sedadlá auta a doma som sa už trápila sama.

Treskúcu zimu som v pohode a v teple teda prežila a dúfam, že to najchladnejšie máme už za sebou.

A takto vyzerá moje tepelné čerpadlo:

zamrznuté, ale funguje, to je hlavné :-)
má sa otepliť, tak snáď rozmrzne

Prečítala som:

Každý víkend pozerám lyžovanie. A veruže mám ho aj dnes večer, slalom žien vo Flachau, moc sa teším. A cez víkend u nás na Slovensku, v Jasnej :-)

Nakoniec nádherná retro šálka č. 35 so zimným stromom, v nej čierny čaj neznámeho názvu z krásnej malej škatuľky:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela