Vydýchnutie :-)

Ani dnes nevyšívam :-(((

Domov som prišla neskoro, po piatej. Za celý deň som do seba dala iba dva poháre čistej vody. Hlad som nepociťovala, kým som nebola doma. Som totiž ako Pavlovove psy. Kým náš dom nevidím, nie som hladná. Keď vidím náš dom, umieram od hladu.  Potom neviem, kedy jedenie ukončiť :-)))

Aj som si myslela, že sa chytím ihly, ale akosi mi to nešlo. Vybrala som sa von, ale ani to ma nedostalo. Akurát som sa pokochala ľaliou, ktorej rozkvitli prvé kvietky. K ľalii mám mimoriadny vzťah, písala som o nej vlani.

Prešla som sa po dvore, obzrela zeleninovú hriadku, prizrela sa kúskom Furia a Bora a zaliezla domov. Uložila som sa na oddych, manžel ma prikryl dekou a zaspala som :-)))

Rad na môj čaj prišiel veľmi neskoro, preto som si urobila len rýchlovku:

Záverečné skúšky sú za nami, zas sme o rok starší. Áno, učiteľ si prežitý rok uvedomuje častejšie na konci školského roka, ako na svoje narodeniny :-)))

Nech sa vám darí!

Daniela

20. Turecký čaj

Nevyšívam, ale dúfam, že zajtra začnem :-)

Lenka mi z dovolenky v Turecku doniesla sklenený pohár na čaj. Kto bol v Turecku, alebo si aspoň občas pozrie kúsok nejakého tureckého seriálu, ktoré dávajú už aj naše televízie, vie, že Turci pijú čaj pri každej príležitosti, v každej dennej hodine, na rôznych miestach, pred jedlom, po jedle, ......

V uliciach tureckých miest sú čajovne jedna vedľa druhej. Majiteľ roznáša čaj hosťom a ponúka k nemu sladké zákusky s medom a orieškami. Hostia, výhradne muži, sedia tak, aby mohli sledovať pouličný ruch a popíjajú čaj.

Tureckom viedla slávna hodvábna cesta. Čaj tadiaľ vždy prúdil vo veľkom množstve do Európy. Niet divu, že sa tu čaj pil v minulosti a pija sa dodnes. Turci nemajú čajový obrad, ale od ostatných čajových krajín sa líšia prípravou a nádobami na prípravu čaju. 

Obľúbenosť čaju v Turecku dokumentuje historka, v ktorej sa hovoré o levovi, ktorý utiekol zo zverinca a skrýval sa na nádvorí paláca sultána. Občas zoťral nejakého vysokého hodnostára, ale nikto ich nepostrádal. Až keď lev zožral poslíčka, ktorý úradníkom roznášal čaj, nastala panika.

Produkcia čaju v Turecku sa začala hlavne v prvých rokoch Republiky pozdĺž východnej čiernomorskej oblasti. Mnohé čajové plantáže sú sústredené okolo mesta Rize, od gruzínskej hranice smerom k mestám Trabzon, Arakli, Rize, Karadere, Fatsa. Na niektorých miestach siahajú 30 km do vnútrozemia a do nadmorskej výšky okolo 1000 m. V roku 1947 bola v Rize postavená prvá čajová továreň. 

Turecký čaj má plnú chuť a je prílis silný na to, aby sa podával vo veľkých šálkach. Preto sa servíruje v malých pohárikoch v tvare tulipána, ktoré musíte držať za okraj, aby ste si nepopálili prsty, pretože čaj sa podáva vriaci. Čaj sa sladí repným cukrom, niekedy s citrónom, ale vždy bez mlieka.

Turecký čaj sa pripravuje pomocou dvojitej konvice zvanej "çaydanlik". V dolnej konvici je voda, v hornej menšej konvici je suchý čaj, ktorý sa vriacou vodou pod sebou najskôr prehreje, potom sa zaleje a vzniknutý koncentrát sa v poháriku riedi asi v pomere 1:3, podľa toho, aký čaj chceme. Silný čaj, turecky "koyu" znamená tmavý, "tavsan kani" znamená doslova králičia krv a je hnedočervenej farby, alebo svetlý "acik" znamená slabý.

Pred niekoľkymi rokmi sa na miestny trh uviedol jablkový čaj "elma cayi", najmä pre turistov. Ten však nemá nič spoločné s tradičným tureckým čiernym čajom. Je sladký, bez kofeínu, mierne trpký, s jablkovou príchuťou. Ale v zložení čaju sa nenájde nič súvisiace s jablkami :-)

Dočítala som sa aj o tom, že v balení s označením "Turecký čaj" sa niekedy skrýva horší cejlonsky čaj. Ten bol dovezený do Turecka, tam sa balí do obalov s tureckými nápismi a je vyvážaný do Európy. Jasné, že iba skutočný znalec dokáže rozoznať, či ide o skutočný turecký čaj :-)

Nech sa vám darí!
Daniela

Šikulky V.

Nevyšívam :-(

Čas ide obrovskou rýchlosťou. V škole máme záverečné skúšky a ja si uvedomujem, že ďaľší rok je za nami. Pred očami mi dievčatá dospievajú, s niektorými sa vidíme posledné dni, niektoré budú pokračovať v nadstavbovom štúdiu, aby získali maturitu. Sú vo veku, keď si prežitý rok s radosťou prirátajú. Ja som zas vo veku, keď už roky nerátam, ale uvedomujem si, že sú to chvíle, ktoré možno zažívam posledný raz :-(

Dnes dievčatá prakticky predviedli, čo sa za tri roky v škole naučili:

Domov som dnes prišla neskoro a unavená. Keď som si prečítala komentár od Jarky, že je akurát pred piatou a ide si urobiť jazmínový čaj, vedela som hneď, čo idem urobiť ja. Predsa jazmínový čaj! Bolo už trochu neskôr, ale nevadí:

Nech sa vám darí!

Daniela

Makové a kukuričné pole :-)

Minulú nedeľu som začínala vyšívať zvieratká, túto nedeľu mám pripravenú novú výšivku. Možno  nebude typická pre mňa, ale teším sa na ňu, lebo to bude pre môjho jediného vnuka Maxíka na jeho želanie. Trocha som sa potrápila, kým som našla niečo, čo by sa priblížilo jeho snom, ale zdá sa mi, že som to našla :-)

nehrá to všetkými farbami, ako to býva u mňa :-)
nuž, ale je to pre takmer 15 ročného chlapca :-)

Dnes sa nejdem sťažovať na počasie. Párkrát za deň spŕchlo, teplota o pár stupňov klesla, dýchať sa dalo, vzduch bol príjemný, pofukoval mierny vánok, pôda sa napila, moja hriadka a roľa so zemiakmi  sa zelená, všetko rastie........Nádhera!

Čaká ma síce už posledný školský týždeň, ale ťažký. Tri dni máme záverečné skúšky a to je vyčerpávajúce.  Preto som bola rada, že som mohla ísť von dopoludnia aj odpoludnia. Načerpala som energie aj na rozdávanie :-)

Fotoaparát bol so mnou. Pohľadov pre objektív bolo neúrekom, ale dnes to bude o kvietkoch a dvoch poliach. Neďaleko som objavila malé makové políčko pred rozkvitnutím:

odfotím aj rozkvitnuté :-)

 

O kúsok ďalej je väčšie kukuričné pole:

Začínajú kvitnúť prvé slnečnice a dozrievať maliny:

Slivky síce rastú, ale na listoch vidieť nejakú chorobu:

Kvietky sú zo záhrad na našej ulici:

Čaj som mala počas futbalu. Nebola som síce nadšená z výkonu našich hráčov, ale moc som ani neočakávala. Proste, skvelý súper. Biely čaj mi pri sledovaní zápasu a blogovaní chutil :-)

Nech sa vám darí!

Daniela