20. Turecký čaj

Nevyšívam, ale dúfam, že zajtra začnem :-)

Lenka mi z dovolenky v Turecku doniesla sklenený pohár na čaj. Kto bol v Turecku, alebo si aspoň občas pozrie kúsok nejakého tureckého seriálu, ktoré dávajú už aj naše televízie, vie, že Turci pijú čaj pri každej príležitosti, v každej dennej hodine, na rôznych miestach, pred jedlom, po jedle, ......

V uliciach tureckých miest sú čajovne jedna vedľa druhej. Majiteľ roznáša čaj hosťom a ponúka k nemu sladké zákusky s medom a orieškami. Hostia, výhradne muži, sedia tak, aby mohli sledovať pouličný ruch a popíjajú čaj.

Tureckom viedla slávna hodvábna cesta. Čaj tadiaľ vždy prúdil vo veľkom množstve do Európy. Niet divu, že sa tu čaj pil v minulosti a pija sa dodnes. Turci nemajú čajový obrad, ale od ostatných čajových krajín sa líšia prípravou a nádobami na prípravu čaju. 

Obľúbenosť čaju v Turecku dokumentuje historka, v ktorej sa hovoré o levovi, ktorý utiekol zo zverinca a skrýval sa na nádvorí paláca sultána. Občas zoťral nejakého vysokého hodnostára, ale nikto ich nepostrádal. Až keď lev zožral poslíčka, ktorý úradníkom roznášal čaj, nastala panika.

Produkcia čaju v Turecku sa začala hlavne v prvých rokoch Republiky pozdĺž východnej čiernomorskej oblasti. Mnohé čajové plantáže sú sústredené okolo mesta Rize, od gruzínskej hranice smerom k mestám Trabzon, Arakli, Rize, Karadere, Fatsa. Na niektorých miestach siahajú 30 km do vnútrozemia a do nadmorskej výšky okolo 1000 m. V roku 1947 bola v Rize postavená prvá čajová továreň. 

Turecký čaj má plnú chuť a je prílis silný na to, aby sa podával vo veľkých šálkach. Preto sa servíruje v malých pohárikoch v tvare tulipána, ktoré musíte držať za okraj, aby ste si nepopálili prsty, pretože čaj sa podáva vriaci. Čaj sa sladí repným cukrom, niekedy s citrónom, ale vždy bez mlieka.

Turecký čaj sa pripravuje pomocou dvojitej konvice zvanej "çaydanlik". V dolnej konvici je voda, v hornej menšej konvici je suchý čaj, ktorý sa vriacou vodou pod sebou najskôr prehreje, potom sa zaleje a vzniknutý koncentrát sa v poháriku riedi asi v pomere 1:3, podľa toho, aký čaj chceme. Silný čaj, turecky "koyu" znamená tmavý, "tavsan kani" znamená doslova králičia krv a je hnedočervenej farby, alebo svetlý "acik" znamená slabý.

Pred niekoľkymi rokmi sa na miestny trh uviedol jablkový čaj "elma cayi", najmä pre turistov. Ten však nemá nič spoločné s tradičným tureckým čiernym čajom. Je sladký, bez kofeínu, mierne trpký, s jablkovou príchuťou. Ale v zložení čaju sa nenájde nič súvisiace s jablkami :-)

Dočítala som sa aj o tom, že v balení s označením "Turecký čaj" sa niekedy skrýva horší cejlonsky čaj. Ten bol dovezený do Turecka, tam sa balí do obalov s tureckými nápismi a je vyvážaný do Európy. Jasné, že iba skutočný znalec dokáže rozoznať, či ide o skutočný turecký čaj :-)

Nech sa vám darí!
Daniela