Vaše komentáre ma potešili a ako vždy, dodávajú mi chuť do práce :-) Moc vám ďakujem! Ešte v predchádzajúcom príspevku sa ma Evka a Jarka pýtali, či som nerozmýšľala nad svojou značkou, ktorou by boli označené moje výrobky. Veru nie, vôbec mi také niečo ani hlavou nepreletelo. Dnes sa ma zas spýtala Libuška, či nemám nejaký svoj obchodík, vraj by sa moje výrobky dobre predávali. Musím povedať, že nemám a zrejme mať ani nebudem :-)
Už pred dvomi rokmi mi navrhol syn Miško, že by som mohla predávať svoje vyšívané obrazy. Vtedy som dávala všetky výšivky rámovať, nič som z nich nešila. Dobre som sa zasmiala a povedala, že kto by už len kúpil taký obraz??? Miško mi povedal, že väčšinu by som určite za 200 - 250 € predala. To som už len krútila hlavou, pretože u nás, na Slovensku, a myslím si, že aj v okolitých štátoch, je to nemožné. Miško žije 16 rokov v Nemecku a jeho vnímanie hodnoty ručných prác je úplne inde. A pravdupovediac, ja v tom tiež nemám prehľad.
V poslednom čase už využívam výšivky na výrobu vankúšov, rôznych vreciek a pred Vianocami som šila srdiečka. Ušila som aj tri nákupné tašky - pre seba, Lenku a Soňu. Ja tú svoju využívam takmer stále.
Pri vyšívaní sa nasedím, oči kazím, aj vstupné náklady sú dosť vysoké. Predávať svoje produkty pod cenu sa mi prieči. To by som ponižovala sama seba. Zatiaľ všetky produkty dokážem podarovať. Robí mi to neskutočnú radosť, tak prečo by som si ju nerobila?
Jediné, nad čím som rozmýšľala, bola prezentácia mojich prác na predvianočnej burze ľudovej tvorivosti. Myslela som, že by som každý mesiac urobila pár kúskov a potom by som sa mohla burzy zúčastniť aj ja. Môj manžel to hneď uzavrel: "veď ty by si sa hanbila!" Možno :-)))
Máte na to svoj názor, či dokonca skúsenosť? Moc by ma to zaujímalo. Ak o tom nechcete napísať priamo do komentárov na blog, skúste na email, možno sa rozprúdi diskusia :-)
daniebenc@gmail.com
Moja dnešná práca - LOVE číslo 2:
A čaj o piatej:
 |
| Dračia studňa, zelený, ostala mi už len dávka na 1 čaj, škatuľa je prázdna :-( |
Nech sa vám darí!
Daniela
Danka,
OdpovedaťOdstrániťpekne si sa rozbehla...
Pýtaš sa, či predávať, ja osobne som už dostala niekoľko veľmi zaujímavých ponúk na moje výšivky, ale nikdy som žiadnu nepredala,asi by vyšívanie potom pre mňa stratilo to kúzlo :-) a radosť, že tým môžem niekoho potešiť a urobiť mu radosť.
Veľké výšivky si značím, mám na nich monogram(vyšitý), malé neznačím.
A predávať svoje výrobky na trhu či jarmoku by som sa asi hanbila, môj muž ma stále posiela, ale ja nie... držím Ti palce, ak sa rozhodneš ukázať so svojimi výšivkami a dielkami.
Dračia studňa je výborný čaj, aj môj sa už minul.
Pááá
Ahoj Danka, poctivo som prešla všetky tvoje príspevky aj veselé aj smutné si popísala ale mne sa páčili všetky...úplne s tebou súhlasím že hodnota ručných prác je u nás veľmi slabá. Len ten, čo niečo sám vytvára vie, koľko času a nákladov to stojí. Neviem si predstaviť, že by som svoje práce predávala aj keď pred rokmi, keď som veľmi veľa štrikovala oslovila ma jedna pani, či by som nechcela predávať do Nemecka, tak ako píšeš tam majú na takéto veci úplne odlišný názor a vedia si to viac ceniť, samozrejme nechcela som. Už predstava že by som musela robiť rýchlo na objednávku a moje nízke sebavedomie, či by sa to páčilo, koľko nedostatkov by na mojom výrobku niekto možno našiel...no bála som sa toho a tak som nesúhlasila. Veď tak ako vtedy aj teraz robím hlavne pre seba, rodinu, priateľov a zadarmo. Aj keď by sa mi nejaké to euro určite zišlo a už som o tom aj premýšľala že by som niečo ponúkla na predaj...Dani, tvoje výšivky sú prekrásne o tom niet pochýb a vedela by som si predstaviť ako ich ponúkaš a samozrejme pod vlastnou značkou :)
OdpovedaťOdstrániť