Cuketa v pohánkových vločkách

Vitajte u mňa!

Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Potešilo ma, že ste si svorne zaspomínali na staré časy pri svojich maminkách, keď ste poslušne držali pradienka vlny :-)

A veru bielu vlnu nevyhodím, dobre mi radíte! Ešte sa zíde, ak nie mne, tak určite Milotke, u ktorej som zo dva razy odfotila "ježibabku" pri plote z lieskových halúz, na ktorých má nastoknuté hlinené a plechové hrnčeky :-)

Danka Kumari už včera videla na mojej výšivke med. To ma prekvapilo, pretože som bola sklamaná motívom, zdalo sa mi, že výsledok nebude to, čo chcem. Ale! Teraz som spokojná, veď pozrite:

Pre porovnanie sa pozrite na obrázok pred obtiahnutím kontúr, ani sa to nepodobá :-)

posledný kúsok panamy, musím ísť na nákup, ktorý však môžem :-)

Predvčerom som mala takúto úrodu:

a dnes ďalšiu:

Cukety mám aj na rozdávanie, len ich okolo nik nechce, každý má tie svoje. A tak ich jem pripravené na rôzne spôsoby, ale aj len také bez prípravy, surové, ako uhorku a chutia mi :-)

Dve žlté mi ostali. Manžel po iné roky zjedol, keď som ich obalila v trojobale a vypražila. Mne to je však dosť mastné. Na internete som videla, že obalené sa môžu dať piecť do rúry a tak nebudú také mastné. Vyskúšam :-)

Všetko pripravené, múka, vajcia a ešte strúhanku. Uf, tú nemám! Malý dedinský obchod je sice blízko, ale zatvorený. Otvorený býva len pár hodín hneď ráno. Ja tam vôbec nenakupujem.

Tak si poraď, baba dôchodkyňa! Do mesta predsa na tej horúčave nepôjdeš.

Poradila som si. A veruže dobre. Hovorí sa tomu z núdze cnosť :-)

V komore som našla pohánkové vločky. Kúpila som ich už dávnejšie, na skúšku, len som vtedy nevedela, na akú. A tu sa naskytla príležitosť. Strúhanku vymením za ne. To bude zdravý obedík!

Pokvapkala som olejom. Piekla som pri teplote 200ºC. Po rozvoňaní v kuchyni, asi tak 20 min., som ich obrátila na druhú stranu a zas piekla:

Z uhoriek som urobila niečo podobné ako tzatziky. Do nastrúhaných uhoriek som dala biely jogurt, cesnak a soľ:

Pohánkové vločky sa osvedčili. Cuketa bola chrumkavá, pevne držala, nebola mastná, nuž a najdôležitejšie - manželovi chutilo. No, chutilo, ale iba na dnes, zajtra už nie. To si pekne dojem sama :-)

A to ešte nie je včetko, čo mám. Na plech sa mi ich zmestilo 12, čo s ostatnými? Ostali mi ešte v tanieri vajíčka, zosypala som do nich zostatok vločiek, pridala vyše pol deci oleja, korenia a soli a v tom som namáčala kolieska cukety a ukladala ich do misy. Zapiecť do rúry, keď to rozvoniavalo, pridala som syr Niva a zas dala do rúry:

Aj tento cuketový experiment vyšiel. Pre mňa. Syr tomu dal výbornú chuť. Snáď sa mi o cuketách nebude snívať, to by bolo už priveľa :-)

Dnes som dodržiavala pitný režim. Čaj som vymenila za citrónovú vodu a horčík:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!
Daniela