Lupa

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Už sa opakujem, zvončeky budú v rohoch:

Tak, ako väčšina ľudí vo vyššom veku, aj mňa opúšťajú oči. Zle vidím do blízka, som teda ďalekozraká. 

Už pred vyše dvadsiatimi rokmi som si kúpila prvé okuliare. Boli sme s Lenkou na nejakom jarmoku a v jednom stánku bolo akosi veľa kupujúcich. Všetci skúšali okuliare. Pridala som sa k nim, veď som už začala pociťovať ich potrebu (predlžovali sa mi ruky). Lenka mi povedala, že vyzerám s nimi ako pani profesorka. To teda môžem, tak som kúpila.

V škole som sa pochválila, ale neuspela som. Vraj takéto okuliare mi môžu zrak ešte viac pokaziť. Ak potrebujem okuliare, mala by som ísť k očnému lekárovi. Poslúchla som. Odvtedy mám moje okuliare, s ktorými dodnes čítam. Na vyšívanie mi nestačia. Na to používam okuliare po mojom svokrovi :-)

V jednom internetovom obchode som objavila lupu s podsvietením. Taká by sa mi zišla pri čítaní drobného textu na rôznych obaloch potravín. Na ich prečítanie mi okuliare nestačia. Kým sme chodievali na nákupy s Lenkou takmer každú sobotu, mala som o to postarané. Lenka má s očami presne opačný problém, ako ja. Vidí aj tie najmenšie texty, ale nevidí do diaľky (je krátkozraká). My sme proste dokonalá dvojica :-))))

Lupu som si objednala a dnes mi prišla. Vyskúšala som ju aj na vyšívanie. Nuž, som rada, že ju zatiaľ k tomu nebudem musieť používať, stačia mi stále okuliare po svokrovi :-)

môže stáť na stole, alebo sa môže pripnúť o stôl štipcom, ramenom sa dá pohybovať, krútiť

Dnes som si urobila čierny čaj Hawaii cocktail:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela