"Švábkobranie" u Jurišov :-)

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Už je jasné, že do konca mesiaca s výšivkou nestíham. No, ale určite každý uzná, že to nie je len taký malý obrázok:

Kto sa počas štúdia slovenskej literatúry viac zaujímal o Martina Kukučína, isto vie, že sa volal vlastným menom Matej Bencúr. Ale len ozajstní znalci vedia, že k priezvisku sa mu pridávalo ešte prímenie - Jurišovie. Bolo to preto, aby v dedine rozoznali menovcov Bencúrovcov. Iní Bencúrovci mali prímenie Polákovie, Olejovie, Slávikovie, Tatarovie, Čižmárovie. Nuž, a my sme Bencúr Jurišovie :-)

Keď som ja prišla do Jasenovej (1979), bolo bežné nazývať sa prímeniami. Dnes sa od toho upúšťa, počuť to len od starých ľudí. Je to asi aj tým, že deti už nebehajú po dedine, ako kedysi, nepoznajú obyvateľov, i keď nás je všetkých iba okolo 400. Myslím, že časom to bude úplne zabudnuté. 

Tak teda: dnes sa začalo u Jurišov "švábkobranie". I keď zemiaky máme zasadené len na malom kúsku role, budeme sa tomu venovať dlhšie. Hold, nie sme my takí pracovití, ako by sa od Jasenovčanov čakalo :-)

Zemiaky máme zasadené do 9 radov. Z jedného bol manžel už párkrát odkopať, takže 8,5 riadkov. Dnes sme vybrali 1,5 riadka. Hlavný dôvod pomalej práce som ja, lenivec a "neschopák" :-)

nazbierali sme vrecko a ešte dve vedrá, vraj výborná úroda :-)

Zemiaky boli kedysi najdôležitejšou plodinou na Orave. Už to tak nie je. V obchodoch u nás kúpime zemiaky dovezené z Poľska. Ich chuť nie je najlepšia a čo obsahujú, to sa nik nedozvie. Preto sme sa rozhodli, že po mnohých rokoch si zemiaky zasadíme, nebudeme ich ošetrovať chemickými prostriedkami a snáď budú bio, či eko :-) Jedno je už isté - chuť majú výbornú!

Keď sme z role prišli, uvarila som si osviežujúci mätový čaj:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela