Posaď sa, kochaj sa!

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Včera ste si pri čítaní príspevku o boroviciach asi mysleli, že prejsť 6 km za 2,5 hodiny nie je nič na chválu. Veru nie je :-)

Ja však nechodím do prírody pre rekordy. Chodím sama, čo je na jednej strane nevýhoda, ale na druhej strane zas nik ma nepoháňa, nikomu sa neprispôsobujem, kráčam si svojim tempom, zastavím sa všade, kde ma niečo zaujme (a verte, mňa zaujme každá maličkosť), takže žiadne preteky s časom sa nekonajú :-)

Ísť na Kublovo a neposedieť si na čarovnej lavičke s dokonalým výhľadom do diaľky, to by bol veľký hriech a ja nehreším :-)

Smerom od Choča, ktorý z lavičky takmer nevidieť, sa pozorovateľovi naskytnú takéto výhľady:

vidíte kúsok Choča?

moje červené topánočky sú už riadne obité, veď si za tie roky so mnou už niečo pamätajú :-)

Z lavičky sa človeku ani vstať nechce, ale musí, ak chce vidieť ešte viac :-)

príroda je krásna, len zásahy človeka ju dokážu takto zničiť :-(

Odporúčam: sadnite si a kochajte sa :-)

K čajovému rituálu mám dnes nový starý čajníček od Zuzky. Ako by vedela, že mám k nemu sériu, od Hanky. Proste, darí sa mi, všetci vedia, čím ma potešiť :-)

pristane im to spolu, však?

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!