Hrušky Nashi

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dnes sa s vami chcem podeliť o prekvapenie, ktoré som zažila pred mesiacom. V škole som vtedy mala iba jednu hodinu. Vonku sa zdvihla ranná hmla a slniečko, ešte stále teplé, ma lákalo na prechádzku. A keďže som už dlhšie mala v pláne, že sa pôjdem niekedy pozrieť do mestskej časti Beňová Lehota, išla som. Kolegyne mi to odobrili, ešte sme sa spolu zasmiali, že by ma niekto mohol pozvať na kávu :-)

Kde zaparkovať? Niečo vhodné snáď nájdem. Prešla som celou časťou dookola, zaparkovať sa mi nepodarilo. Nie žeby nebolo miesta. Cesta relatívne široká, premávka takmer žiadna, len kde tu auto domácich, ale nechcela som zastaviť pred niektorým rodinným domom, aby si nemysleli, že majú návštevu :-)

Vrátila som sa teda na začiatok, kde je urbárny dom s maličkým parkoviskom. Tam sa hádam návštevy nezľaknú :-)

Užívala som si to. Krásne domy, ešte krajšie záhrady, staré sa s novým snúbi, potešenie pre moje oči. Aj fotiť som zabudla. Tak aspoň na konci som penzión šťukla:

a hneď pri ceste staré dreveničky:

Stretla som pár ľudí a ako správni dedinčania, pekne sme sa pozdravili. Vykračujem si, hlava sa mi krúti na krku jedna radosť v snahe zachytiť očami čo najviac. 

V záhrade hneď pri bráničke je tiež niekto zohnutý. Počuje kroky, zdvihne hlavu a popraje mi dobrý deň. Ja pozdrav vraciam, prejdem zo tri kroky, vtom mi hlavou preletí, hlas mi je povedomí, otočím sa, hľadíme dvaja na seba. Naraz z nás výjde: a ty tu čo robíš? On ma osloví Danka, ja jeho Paľko :-)

Môj bývalý kolega, učiteľ biológie. Poznám sa aj s jeho manželkou. Dobre si pamätám ako stavali dom, len som netušila kde. Bývajú v ňom 9 rokov. Ako správny biológ, záhradka je jeho parketa. No a exkurzia bola na svete :-)

Čudovala som sa, čo všetko pestuje. Mnohé som ani nepoznala. Ale aj ja som ho prekvapila - vedela som o hruškách Nashi, poznala som aj ich chuť. Ak si o nich a ich pestovaní chcete prečítať viac, kliknite si TU.

Hrušky boli zrelé tak akurát, na stromčeku ich bolo neúrekom, dostala som z nich:

Boli menšie ako tie v obchode, ale zdá sa mi, že chuťou boli lepšie. 

A dostala som aj zaujímavú paradajku, ale jej názov mi už vyfučal z hlavy. Zabúdam, zabúdam ....

A čo myslíte, prianie kolegýň v zborovni sa naplnilo? Pravdaže! Z domu vyšla Hanka a pozvanie na kávu bolo na svete. V trojici dôchodcov sme si na slniečkom vyhriatej terase popíjali dobrú kávu a porozprávali sme si o tom, v čom si aj po rokoch rozumieme - o svojich deťoch :-)

A dnes trocha viac aj k čaju. Dostala som ho od kamarátky z Prahy ešte minulé leto. Odložila som ho a zabudla som naň. Našťastie má záruku dlhú, môžem piť :-)

Dnes som si uvarila frankfurtskú polievku z viedenských párkov :-) No čo, premenovať ju na viedenskú?

recept nájdete v odkaze vyššie, ale trocha som ju vylepšila -
dala som do nej aj jednu papriku a 5 paradajok Brioso

Je síce už november, dokonca aj mrazíky už boli, ale moja mini záhradky mi stále poskytuje zeleň do varenia. Som pyšná záhradkárka :-)

Dokonca celé leto a jeseň mi zeleň zdobí aj vázičku v kuchyni:

milujem toto zátišie :-)

Po tieto smutné dni sa snažím o pozitívne myslenie. Robím si radosť z každej maličkosti. Vychádza mi to. Myslím si, že aj tomu sa človek musí učiť. Mám šťastie. S takýmto uvedomelým učením som začala pred vyše štyridsiatimi rokmi. Môj život je o maličkostiach a o hraní sa :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!