Červená čiapočka

Po dlhom čase som tu zas :-)

Okrem šiestich hodín za týždeň, ktoré venujem škole, nerobím nič. Nerozumiem sama sebe. Niekedy si myslím, že si v mojom veku zaslúžim už aj nič nerobenie, ale inokedy som zo seba nešťastná a rozmýšľam, či nie som súca na psychiatriu. Je to normálne, že z aktívneho človeka sa môže stať lenivec? 

Dva roky pandémie a teraz vojna v susedstve mi odoberajú silu i vôľu. Ťažké myšlienky, úzkosť, ba až strach si ma opantali. Na začiatku februára som dostala nádchu a keďže viacerí moji kolegovia v škole dostali covid, urobila som si AG test aj ja s takýmto výsledkom:

Čo ma čaká? Ako to prežijem? A či ani neprežijem? To boli otázky!

Mala som šťastie a podľa mňa predtým aj rozum, lebo som bola trikrát zaočkovaná a tak som to prežila dokonca aj bez zvýšenej teploty, jedine s nádchou. :-)

Dnes ráno, ešte pred ôsmou hodinou, som bola vyhodiť do kontajnera sklo. Takto to u nás vyzeralo:

Veru tak, sneh! A tak som sa chytila dokončiť červenú čiapočku, ktorá na to čakala celý mesiac:

v poslednom čase sa mi páči toto zakončenie, aj vám?

Aj v Mníchove bolo včerajšie včasné ráno biele, foto mi poslal Miško:

Zato z dnešného ranného behu v Prahe mi poslal Jurko niečo "teplejšie":

Pred dvomi týždňami som mala auto žlté od piesku zo Sahary. Piesok sa dostal aj do Mníchova, dokonca v takom množstve, že ho vidieť aj na foto z 15. marca:

Nakoniec čaj:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  A držte mi prsty, nech sa preberiem z letargie a začnem žiť a pracovať :-)

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Na Hromnice

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Mesiac prešiel ako voda a ja sa konečne hlásim na blogu. Nevyšívam, neštrikujem, nešijem. No čo už so mnou, zrejme staroba na mňa doľahla :-)

Pár hodín v týždni trávim v škole, trocha čítam, občas idem do obchodu, niečo navarím, operiem, vyžehlím, upracem a neveríte, ale deň za dňom mi prejde, ani neviem ako. Kedysi dávno mi presne toto hovorila moja maminka a ja som si myslela, že nehovorí pravdu, že sa nudí, len mi to nechce povedať. Teraz viem, že to nuda nie je :-)

Tohtoročná zima nám snehu praje viac, ako by som chcela. Nie že by sa mi zasnežená krajina nepáčila, to nie, krajina je prekrásna. Ale tá práca s lopatou sa mi nepáči :-(

Kým bolo snehu málo, tešila som sa, chodila som na prechádzky. Keď je už snehu veľa, denne tu "šibrinkujem" s lopatou, pretože by som nevyšla autom z garáže a to by bola katastrófa :-)

Nuž a po lopatovaní ani na prechádzku nevlácem ísť :-(

Keď sa pozriem teraz z okna a vidím husté sneženie, dokonca aj v predpovedi počasia počujem akurát, že snežiť bude ešte dlhšiu dobu, nie je mi z toho najlepšie. Chýba mi slniečko. Darmo sa hovorí, že "na Hromnice o krok více". Keď niet slnka, moc to nepoznať. Tak aspoň staršie fotky si pozrite so mnou:

Dnes večer boli v kostolíku služby Božie pri príležitosti Hromníc

Vyzerá to u nás tak, ako na tomto nádhernom obrázku:

V decembri som v príspevku dala môj čaj - nečaj z citrónov, zázvoru a medu. Teraz som ho vylepšila, pridala som cesnak a kurkumu:

pôvodne som chcela kúpiť čerstvú aj kurkumu, ale nemali

Kurkuma dodala farbu a cesnak vôňu (či smrad?). Samé zdravé suroviny, takže budem zdravá a môžem ďalej lopatovať :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!

P.F. 2022

Vitajte u mňa! Ďakujem za každý komentár v minulom roku (34 príspevkov)! 

Všetkým mojim čitateľkám a čitateľom prajem pevné zdravie na tele i na duši!

Tento fotopozdrav na dnešný deň som si pripravila už v lete pri vytáčaní medu. Znamená to teda, že je sladučký ako ten med, ktorý sa ukrýva v zaviečkovanom pláste :-)

Kto ma sleduje, ten vie, že manžel bol včelár celým svojim telom i dušou. O svojej záľube písal blog, možete si pozrieť TU. Ja som sa bližšie o včelárstvo nezaujímala, len som občas trávila pri ňom voľné chvíľky. Po jeho odchode navždy sa začala o včielky starať Mirka (z rodiny) za pomoci manželového kamaráta Dušana a svojho deda. Ale ono to je záľuba vyžadujúca veľa času a toho Mirka moc nemala. Včielky nakoniec ostali mne.

Ostala mi jedna rodina, ktorá vyžila len vďaka Dušanovi a možno mojim srdcervúcim príhovorom. To najkrajšie - vytáčanie medu zostalo na mne. Tento rok som vytočila 16 kg medu v biokvalite, rok predtým len 9 kg. Včielky asi dali na moje vzlyky :-)

Pozdravujem manžela:

Snáď by bol na mňa pyšný :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!

Z vianočnej atmosféry u nás

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Vianoce máme za sebou. Zas len môžem skonštatovať, to čo každý rok: ľudia sa celý advent po niečom zháňajú, nakupujú darčeky, hromadu potravín, upratujú a skrášľujú svoje príbytky, od všadiaľ sa na nás rútia vianočné reklamy, melódie, všade je hluk, náhlenie, stres, len aby sme na niečo nezabudli, len aby sme všetko pripravili do samej dokonalosti. Potom sa na štedrý večer unavene usadíme k slávnostne prestretému stolu a hodujeme. Prejdu dva dni a je všetkému koniec. Viacerí si až potom uvedomíme, že veľa toho bolo zbytočného, sľúbime si sami sebe, že o rok to urobíme inakšie. Možno, a možno ani nie.

V našej rodine sme to mali vždy trochu jednoduchšie. Darčeky pre deti kúpené často už v lete, upratovanie v dome len tak na oko, veď ako vždy, koláčiky sa nepiekli, len medovníčky (manžel) a niečo z kysnutého cesta (na raňajky aby bolo), varenie aj predpripravené a zamrazené (pirohy), pri práci zainteresovaná celá rodina. 

Už druhý rok sme boli len dvaja. Prišiel iba Jurko. Prevzal po ockovi pečenie medovníčkov a tento rok už aj moje pečenie z kysnutého cesta :-)

škoricové osie hniezda a opekance

opekance s makom

Ja som urobila čaj z citrónov, zázvoru a medu:

Každý deň mi Jurko urobí výborné kapučíno:

Kuchynský stôl, náš umelý stromček slúži už 46. vianoce, výhľad z okna nemôže chýbať:

Vianoce sme mali na snehu:

Mne to doma trochu kvitne:

Nakoniec to, čo som si dopriala po dvojhodinovom odhŕňaní snehu:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!