Historické flakóny

Z učiteľky chémie sa zo mňa stala aj učiteľka odborného predmetu "materiály" (aplikovaná chémia) pre študijné odbory kaderník a kozmetik. Áno, nečudujte sa, je to v mužskom rode, i keď podstatná časť študentov v týchto odboroch sú dievčatá. 

Ani by som neverila, ale isté je, že ma tento predmet nadmieru zaujal. Patrím medzi menšiu časť ženského rodu, ktorá nedbá, lepšie povedané nepotrpí si na vonkajšom vzhľade. Ľudí vždy posudzujem podľa ich vyjadrovania, múdrosti ich vlastných myšlienok, sčítanosti, konania, záujmov......, nikdy nie podľa ich výzoru. Z toho vyplýva, že moje znalosti v odbore kozmetiky a kaderníctva boli chabé. Dnes to už nie je pravdou, pretože som zdatný teoretik! So záujmom vyhľadávam  poznatky na vyučovacie hodiny. Tak som dosiahla aspoň to, že keď žiaci nemajú v láske chémiu, materiály si obľúbili. 

Nedávno sme sa učili o látkach dodávajúcich kozmetickým prípravkom vôňu - vonných látkach. Mám na to spracovanú prezentáciu, ktorá vždy zaujme. Na jej konci sa venujem histórii. Ukážem aj niekoľko historických flakónov. No a tentokrát sa našla žiačka Saška, ktorá nám na ďalšiu hodinu doniesla takéto flakóny z domu. A nie že len doniesla, ona mi ich podarovala! Tešila som sa ako malé dieťa! Jeden som už mala. Ten je tiež neobyčajný. Doniesol mi ho môj syn Maťko z Pekingu. Našiel ho na nejakom blšáku. Takéto veci mňa vedia potešiť! Veď posúďte sami, či to nie sú hotové poklady:

Páčia sa vám? Voňajú históriou, množstvom rúk, ktorými prešli, príbehmi neznámych ľudí, diaľkami........

Škoda, že sa z nich nedá čítať, bolo by to pútavé čítanie!

Pozdravujem všetkých, ktorí tento príspevok dočítali dokonca! Ďakujem vám!

Daniela

Cukráreň

Ak pečiem niečo ja, je to skôr z kysnutého cesta.  Mirka pečie úplne inakšie, a dobre! Jej dielo je tzv. zákusok! Je výborný na pohľad aj na chuť. Poznám ju desiaty rok a prekvapila ma hneď na začiatku. Ako mladučké, vtedy slobodné dievčatko, doniesla tvarohové rezy s ovocím a želé. Bola to škoda jesť, malo to ísť na výstavu! Vyzeral asi takto:

(použila som foto z: dobre-jedlo.blogspot.com, ak to vadí, vymažem)

Takže som zas dlho nerozmýšľala a vyšila som jej takýto obrázok:

Ak som vám narobila chuť, skočte si do najbližšej cukrárne a oslaďte si život!

Dnes končím so želaním pekného a pokojného dňa! Teším sa na vaše návraty na môj blog!

Daniela

Jarné počasie

Dnes som sa na prechádzku prírodou vybrala skôr, nech si užijem slniečka. Bolo úžasne! Teplo, dokonca aj mne! A to je už čo povedať, lebo mne je teplo málokedy. Musela som si dokonca z hlavy zhodiť  čiapku!

Urobila som si ten istý okruh ako minule. Škoda, že som nemala so sebou foťák, pretože dnešné pohľady vyzerali úplne inakšie. Obloha modrá, len kde tu vo výške malý biely mrak, Choč a Rozsutec biele, na Kubínskej holi lyžovačka.........

Pri návrate som si odtrhla konáriky zakvitnutej liesky a tak som si trochu jarnej atmosféry doniesla aj domov. Viem, je to moc skoro, ale čo, keď sa príroda zbláznila!

Krčah mám opäť vďaka recyklácii (hahaha)! Kúpila som si ho totiž na blšom trhu v Mníchove, kde žije môj najstarší syn Miško. Sobotnú návštevu blšáka si s nevestou Ali nikdy neodpustíme. Vždy si odtiaľ niečo pekné odnesieme len za pár eur. 

Vrecúško s levanduľou mám od Miška. Kúpil mi ho (okrem iného) ako pamiatku na spoločný výlet v alpskej dedine Oberammergau.

Na kľučke vidno aj levanduľu. Dopestovala som si ju sama. Vďačiť za to môžem môjmu vnúčikovi Maxíkovi, ktorý ma inšpiroval a pomohol mi ju vysadiť. On ju pestuje viac rokov, má ju už rozrastenú. Mne zakvitla vlani prvýkrát. Musím sa ešte potrápiť so sušením. Akosi mi moc stmavla. Nenájde sa niekto s dobrou radou?

Všetkým čitateľom môjho blogu ďakujem za návštevu a teším sa na návraty!

Daniela

Manhattan, Kansas

Do mája 2013 som nemala ani potuchy o tom, že v USA existuje viacero Manhattanov. Poznala som len Manhattan - časť New Yorku. 

Náš najmladší syn Jurko, študent ČVUT v Prahe, získal  ročné štipendium na KSU. Mňa však táto skratka vedie iba ku Krajskému školskému úradu v Žiline (hahaha, profesijný defekt)!

Zisťovala som, kde je táto univerzita. Podľa názvu: Kansas State Univerzity mi bolo jasné, že to bude v Kansase. A myslela som si, že hlavným mestom Kansasu by malo byť Kansas City. No bola som veľmi prekvapená svojim zistením! Kansas City nie je ani v Kansase! Je to už v štáte Missouri! 

Hlavným mestom štátu Kansas je Topeka:

Sídlom KSU však nie je hlavné mesto Topeka, ale mesto Manhattan!

Na americké štúdia odišiel už v polovici augusta, pretože ich systém vysokoškolského štúdia je iný ako náš. Je tam teda 5 mesiacov a má za sebou už zimný semester. So štúdiom je spokojný. Veľa pracujú počas semestra a skúškové obdobie trvalo len týždeň. Všetko mu vyšlo výborne a som rada, že si  užíva aj cestovanie, šport a aj kultúru.

Pár fotografií, ktoré nám poslal:

Jurko začal písať aj blog o zážitkoch z Ameriky. Ak máte záujem, môžete ho nájsť na adrese:

http://jurajbencur.blog.sme.sk/

Pre nedostatok času jeho blog nie je obšírny, ale aj tak sa oplatí prečítať.

Ja vám ďakujem za návštevu môjho blogu a dúfam, že sa opäť vrátite napriek tomu, že nie všetky príspevky sú len o vyšívaní!

Daniela

Manhattan, New York

V jeseni bola Mirka na týždňovej návšteve pri svojej kamarátke, ktorá dočasne žije v New Yorku. To rozhodlo o téme pre jej obrázok.

Na mojom vyšívanom obrázku je na pravej strane (aspoň si ja myslím, nikdy som tam nebola a ani nebudem, hahaha) Empire State Building. Vľavo je Chrysler Building. Vraj sú to dva z najlepších príkladov Art Deco architektúry.  Takto to je v skutočnosti:

v popredí Empire State Building, v pozadí Chrysler Building

Empire State Building patrí do Rockefeller Center, v zime je tam veľké klzisko

A takto to vyzerá na mojom obrázku:

Panoráma mesta New York pri pohľade na juh z vyhliadkovej plošiny mrakodrapu GE Building, patriaceho do komplexu Rockefeller Center

Srdečná vďaka za vašu pozornosť. Teším sa, že ešte prídete pozrieť na môj blog a budete čakať na moje nové dielka.

Daniela

Nedeľná prechádzka prírodou

Dnes to von vôbec nevyzeralo na deň v kalendári. A hlavne na Orave to takéto nebýva. Človek by očakával sneh, mráz a ako hovoril môj svokor, špárový vietor. Znamená to, že sneh nafúka do každej špáry. Tak tento rok to nie je pravdou. 

Dnes na obed krásne svietilo slniečko a teplomer ukazoval  +10°C. Ja som zaváhala, nešla som hneď po nedeľnom obede na prechádzku do prírody. Dala som si svojho "šlofíka". Ale potom som si obula kožené topánky, ktoré mám  len do kopčekov (v zime vždy oddychujú). Náš jazvečík Boro ich dobre pozná a vie, čo to znamená. Zanedlho ale slnko zašlo za mraky a keď sme vyšli na kopec Kublovo, začalo riadne fúkať a aj trocha mrholiť. Mne to nevadilo. 

Mne sa páči v prírode za každého času. Vždy mi poskytuje nové pohľady a zážitky. Príroda proste dokáže vyčistiť moje myšlienky a naladiť ma na lepšie frekvencie (hahaha). A zobrala som si aj foťák a tak vám môžem ukázať okolie Jasenovej:

pohľad na Choč

pohľad na Bralo

náš jazvečík  Boro

pohľad na Jasenovú

v pozadí je v oblakoch Veľký Rozsutec

pohľad na Kubínsku hoľu

pohľad na Vyšnokubínske skalky

vzadu v  údolí je okresné mesto Dolný Kubín, v popredí Vyšný Kubín

odtiaľto máme internet

 A toto je nový most postavený počas minulého leta. Už je v prevádzke,  ale dúfam, že okolie ešte upravia:

Prechádza mi trvala 1,5 hodiny. A po návrate domov som manželovi povedala svoje: "Nebolo mi nič a je mi lepšie!" Prajem aj vám takéto pocity!

Ďakujem vám za prečítanie môjho blogu. Dúfam, že sa ešte vrátite. Ja som si teraz uvarila dobrý zelený čaj a idem vyšívať. A k tomu mi ide v telke olympijské  krasokorčuľovanie. 

Daniela

Jablkovo-smotanový trhanec

Keď sme mali doma deti, pečenie bola moja povinnosť. Našťastie naše deti mali najradšej rôzne kysnuté koláče, ktoré ich vždy vedeli zasýtiť. Teraz sme ostali s manželom doma sami dvaja a moje pečenie každý týždeň, niekedy aj dvakrát v týždni, prestalo. Môj manžel však má tiež niekedy chuť na niečo sladké. A tak občas niečo pripravím. Dnes nastala práve taká sobota. Na obed som uvarila rýchlu rascovo-cesnakovú polievočku. Aby sme náhodou neschudli (hahaha), urobila som aj trhanec. Základom je kysnuté cesto, ktoré som naplnila mesiačikmi jabĺčka a zaliala osladenou kyslou smotanou. Poviem vám, pochutila som si aj ja, napriek tomu, že pred sladkými koláčmi  dám vždy prednosť dobrej klobáse. 

Kysnuté cesto robím roky, preto sa nedržím žiadneho receptu. Všetko robím bez váh a mier! Dnes som si dala za úlohu trochu to premerať a zvážiť. 

Takže som použila:

asi 0,6 kg polohrubej múky

kocku čerstvého droždia

1 celé vajce

asi 0,5 dl oleja

malá lyžička soli

6 polievkových lyžíc kryštálového cukru ( z toho 0,5 do smotany a 0,5 do kvásku)
asi 3 dl vody vlažnej (ja mlieko nepoužívam) 

škoricový cukor 

2-3 stredné jabĺčka nakrájané na mesiačiky

pochúťková kyslá smotana

hera a hrubá muka na vymastenie a vysypanie formy

Postup:

Do väčšej misky (vandlíka) rozdrvím droždie, prisypem cukor a zalejem trochou teplej vody (asi teplota ľudského tela). Varechou dobre rozmiešam a chvíľku nechám podkysnúť ( že to je hotové, vidno). Potom pridám do vandlíka múku vajce, soľ, cukor a olej a varechou (niekto to robí rukou, ale ja som si zvykla varechou) vymiešam cesto. Netreba sa s tým dlho hrať, veď droždie urobí svoje. Cesto prikryjem a nechám kysnúť, dnes mi to trvalo asi hodinu. 

Vykysnuté cesto varechou vyklopím na pomúčenú dosku (hladkou múkou), trocha ho aj posypem múkou.

Nožom si odkrajujem pásiky, ktoré len tak rukou formujem na obdĺžnik, posypem škoricovým cukrom a ešte rozkrojím po dĺžke na tenšie pásiky. Do pásika zabalím jabĺčko a uložím do formy. Potriem olejom a zalejem smotanou. Pečiem asi pri  180°C, to záleží od rúry. Pečiem 30-40 minút, kedy to je hotové vidím a cítim!

Trhancom som ho nazvala preto, že sa dá porciovať odtŕhaním jednotlivých kúskov.

 Tu vidno, že na prvý raz to bolo ešte vo vnútri nedopečené a tak to išlo ešte naspäť. Potom bol však vrch viac pripečený. To vôbec nevadilo, bolo to zhora fajn chrumkavé a vo vnútri šťavnaté (mňamkové).

A ešte môj čaj:

Čaj som urobila už pred mesiacom. Je to na tenko nakrájaný citrón a ďumbier (zázvor), striedavo sú naukladané v sklenenej fľaške a všetko to je zaliate medom. Po pár dňoch sa dá použiť.

Časť odoberiem a zalejem vriacou vodou. Výborný je aj takýto čistý, ale môže sa pridať aj vrecúško ovocného čaju z obchodu. Na značke nezáleží. Mne osobne chutí čistý. 

Tento čaj je dobrý na zimné posedenie pri koláčiku, ale aj ako liek pri prechladnutí. Citrón a zázvor robia svoje!

Musím vám povedať, že sme si s manželom pochutili. Radi by sme sa s vami podelili, lebo nám samozrejme veľa zostalo. Môj manžel si dá aj zajtra na raňajky s kakaom. Ja mám sladkého zas na dlho dosť. 

Ďakujem vám za prečítanie môjho blogu, budem rada, ak aspoň jedna z vás skúsi môj recept a dá mi správu, ako jej to dopadlo.

Daniela