Dva: Cupcakes zarámované, Včely v pošte

Cupcakes zarámované:

Dnes mám smutný deň. Ráno odišli náš najstarší syn Miško a jeho syn Max. Boli sme spolu takmer tri týždne. Opäť sa stretneme až o rok. No, ako by povedal Maxík, život je taký! Aspoňže nové technológie nám pomáhajú spolu komunikovať. FT máme v sobotu, alebo v nedeľu, pustené aj tri hodiny v kuse. A skoro každý večer mi Maxík zaželá aspoň "internetovú" dobrú noc. 

Pre nevestu Ali som po nich poslala aj druhý obrázok - cupcakes. Mám veľkú smolu, pretože práve obrázok pre ňu mi pri škrobení púšťa farbu. Tak sa stalo aj pri cupcakes. Miško mi hovoril, že by som sa mala súdiť s výrobcom bavlniek. Tie by mali mať predsa vo vode stálu farbu. Možno by som niečo vysúdila! Nevyskúšať? Ak z vás niekto vie poradiť, ako predísť púšťaniu farby, budem sa moc tešiť každej rade!

Rámik sme s Maxíkom vybrali tak, aby sa hodil k ostatným doplnkom v kuchyni. K tomuto obrázku som od Ali tiež dostala servítky:

Vidno rozmazanú lentilku v strede vo vrchnom rade. Škoda!

Včely v pošte:

Poštárka nám dnes doniesla zaujímavú zásielku. Bolo na nej napísané: Pozor, živé včely. Posielané boli ešte v pondelok z Mladej Boleslavy (Česká republika) a docestovali vo štvrtok v úplnom poriadku. Predstavte si, môj manžel dostal od priateľa, včelára, včeliu matku (kráľovnú). Sprevádzalo ju niekoľko včielok, robotníc. V nádobe mali malé otvory na dýchanie. Ako potravu mali priložené cukrovo-medové cesto.

Pekný dopis, však?

Dnes poobede, aby som zahnala smutné myšlienky, začala som vyšívať niečo nové. Hneď na začiatku sa mi akosi nedarilo a musela som párať. Nevadí, mne už ani to nevadí! Moje nervy sú pevné a trpezlivosť obrovská:

Ďakujem vám za návštevu, čakám vás aj zajtra, tak nezabudnite kliknúť na môj blog!

Daniela