Výlet do Nového Targu

V príspevku "Kvasené uhorky" píšem o jarmočnej atmosfére v Novom Targu spred viacerými (asi 18) rokmi. Napísala som, že nerozumiem, prečo sa tam s manželom nevyberieme na výlet. Manžel si to prečítal. Navrhol mi, že dnešný deň môžeme výlet uskutočniť. Ak budeme termín odkladať, ľahko sa naň pozabudne. 

Včera večer sme si teda pripravili provizórny plán. Hlavne - žiadne väčšie nákupy, len prechádzka trhoviskom a potom zastávka v niektorej zaujímavej dedinke.

Niečo o trhoch v Targu som si prečítala na internete. Takže vyšívanie ostalo bokom. Pribudlo mi málo:

Vyrazili sme ráno o 7. hodine. Prvá zastávka bola na opustenej slovensko- poľskej colnici. S nostalgiou manžel zaspomínal na svoju prácu v mladosti. Presne pred štyridsiatimi rokmi tam pracoval v zmenárni.

Trhy v Targu sú ešte väčšie ako kedysi. Človek blúdi úzkymi uličkami. Niektoré sú štrkové, niektoré asfaltové. Stánok na stánku, človek na človeku, tovaru na predaj "habadej":

toto sú predajcovia prebytkov zo svojich záhrad, niečo už aj spracované 

Pomedzi stánky rozvoniava cigánska pečienka a grilovaná klobása. Pri jednom takomto stánku sme sa zastavili aj my. Manžel sa už doma tešil na klobásu, ale vybral si rezeň. Ja cigánsku a zeleninu. Veď pozrite:

Cestu naspäť sme mali smerom na Suchú Horu. Videli sme Tatry (pre nás, Slovákov) z opačnej strany:

Všetci šoféri na nás asi nadávali. Išli sme pomaly a užívali sme si každý pohľad na okolie. Pri pasúcich sa kozičkách sme sa zastavili:

Zastavili sme v dedinke Chocholov. Majú nádherný katolícky kostol. Mali sme šťastie na svadbu. Mňa svadby nevedia nadchnúť, nerozumiem tým čačkám, ktoré si ľudia vymýšľajú jeden napred druhého. Zavádzajú sa, mne nesympatické, zvyky. Nevesty sa predháňajú v cenách šiat, výzdoby priestoru... Práve teraz som v TV počula, že neveste navrhli pri sobáši vypustiť bielych motýľov. Ona však chcela modrých! Závisí šťastie dvoch ľudí na takýchto gýčoch?

Dnes som videla svadbu, na ktorej sa svadobčania hrdo niesli vo svojich tradičných krojoch. Hrala im goralská hudba. Či mladí, či starí, všetci boli nádherní, a pritom prirodzení:

Túto mladú rodinku som poprosila o foto, radi mi vyhoveli. Nie sú úžasní?

Neznámym mladomanželom prajem, nech im to "klapne"! 

Dedinka je charakteristická svojou starou, ale zachovalou architektúrou:

Môj goral bez goralky :-))

Nakoniec mi dovoľte ukázať náš nákup. Predsa to neostalo bez neho. Kúpila som si niečo na potešenie duše a na potešenie brucha :-)

Kamenné hrnce na soľ a múku:

Prútený košík:

Manžel sa zabezpečil na horšie časy. Keď nám nebudú slúžiť sily. Kúpili sme vozík na ťažký náklad. Aby sme ho aj vyskúšali, kúpili sme zemiaky, jablká, fazuľu a cesnak:

Moje jediné sklamanie dnešného dňa je, že na celom trhu sme nenašli sudy s kvasenými uhorkami. Táto niekdajšia špecialita sa vytratila. Neviem prečo. Namiesto nich som si kúpila kvasenú kapustu. Teraz, pri písaní blogu som jej zjedla celú mištičku. Je výborná:

Môj manžel neodolal pravým poľským krovkám. Kúpil si ich hneď v prvom stánku a vyjedal ich celý deň. On nevie existovať bez sladkej chute, ja bez kyslej. Aspoň sa vždy vieme podeliť!

Viem, dnes je môj príspevok riadne dlhý. Preto vám ďakujem, že ste prišli až na jeho koniec. 

Daniela