Predtým - potom (február)

Zajtra sa začína marec a ja som v ňom už dnes:

Skoro som zabudla na februárové "predtým - potom". Túto aktivitu vymyslela bloger priateľka z Indie, Preeti. Dnes, na poslednú chvíľu, som sa teda do toho pustila. 

Máme starý stôl od nábytku v obývačke. Mal byť už dávno vyhodený, ale srdce mi to nedá. Slúži mi na výstavku mojich čajových kanvíc. Tie majú za sebou kus života. Získala som ich všetky na blšáku v Mníchove. Je na ňom aj starý kalendár, z ktorého mám už dávno v pláne vystrihnúť obrázky. Dnes ich teda vystrihnem a dobre odložím na čas, keď ich budem na niečo potrebovať :-)

Najdôležitejšie je, že som po tridsiatich rokoch vytiahla vyšívaný obrus. Je to jedna z mojich starých prác. Potom sa nám narodili dvojičky a bolo dlhé roky po vyšívaní. Obrus v skrini oddychoval, zaslúži si trocha vyvetrania :-)

A teraz to na stole vyzerá takto:

Nech sa vám darí!

Druhá štvorka

Zistila som, že som hneď na začiatku písania blogu urobila chybu. Mala som si zapisovať svoje následníčky. Údaj hovorí, že ich mám k dnešnému dňu 44. Ako rátam, tak rátam, do 44 nenarátam. Neviete prečo? 

Dnes vítam na mojom blogu Elisu. Jej blog je nádherný, plný fialiek a sirôtok, a samozrejme ručných prác. Ešte som namala čas prejsť celým jej blogom, lebo ma v ňom zaujalo takmer všetko. Takže sa teším na voľné chvíle, aby som sa mohla začítať :-)

Elisa, vitajte u mňa, na mojom blogu!!!

Teraz z mojej súčasnej práce:

Doniesla som si od sklenára obrázky, ktoré som bola reklamovať. Skontrolovala som ich a sú v poriadku. Pri fotení som však opäť našla jednu chybu :-(((((
Vianočná koleda od Charlesa Dickensa má nakrivo háčik na zavesenie. Vedela by som to urobiť aj ja s manželom, ale to by sme porušili zadnú stranu. Takže v pondelok už do tretice pôjde obraz do dielne k sklenárovi. Zrejme si musíme od seba oddýchnuť. Čím sa viac snaží, tým robí viac chýb.

Ak sa na obrázky chcete pozrieť lepšie, kliknite TU.

Máme pred sebou víkend. Užite si ho po svojom. Tak, aby ste pookriali na tele aj na duši!

Nech sa vám darí!

4 :-)

A mám tu opäť Slovenku! Vítam ťa, Emily!

Môj nový začiatok je pre väčšinu vás známy. Videla som tento dizajn na viacerých blogoch. Veď z niektorého mám v iPade stiahnuté obrázky a vyšívam z nich. 

Vyšívam pre kamarátku a kolegyňu Soňu. Pripravila som jej vyše 100 obrázkov a výber som nechala na ňu. Páčilo sa mi, ako si vyberala. Chcela niečo, na čom by som sa nenarobila. Vysvetlila som jej, že sa nenarobím ani na jednom obrázku z tých 100, ale si to budem užívať. Nechápala :-)

Soňa má na terase nad sedením miesto na 3 - 4 obrázky. Preto mala na výber väčšinou rôzne 4 ročné obdobia. Vybrala toto:

takže kalendár :-)

Bola som u sklenára reklamovať štyri zarámované obrázky. Našťastie to dopadlo dobre. Zobral ich na opravu. Zajtra si po ne mám prísť. Urobilo mi to hneď lepšiu náladu :-)

A dnes som odfotila tie 4 obrázky, ktoré boli zarámované bez chyby. Viete, že fotenie už zarámovaných je ťažké. V skle sa všetko odráža. Veď preto som ich fotila a zverejnila ešte nezarámované. Kto to nevidel, či zabudol, môže kliknúť TU.

A ako to vyzerá u nás? Kope snehu pomohol dážď, zmenšuje sa:

kvapky dažďa na borovici

Lenka našla krásny obrázok zo zasneženého Istanbulu. Neodolala som, a posielam pozdrav Nurdan a Nursun:

Nech sa vám darí!

Jahody dozreli :-)

Tento obrázok som začala vyšívať len tak na rýchlo, bez dlhšieho premýšľania. Chcela som len niečo malé, jednoduché a rýchle. Malo mi to vyplniť čas, kým začnem vyšívať niečo pre kamarátku Soňu. Už sme spolu niečo vybrali a dnes večer začínam :-)

A keďže som tomuto obrázku nevenovala čas na premýšľanie a výber, začala som ho vyšívať na starú, tridsaťročnú panamu. Už som raz skúšala na ňu vyšívať, ale nechala som to tak. Je totiž veľmi riedko tkaná, oveľa redšie, ako tá, ktorú dostať kúpiť teraz. Pomyslela som si len, že z toho aj tak nebude nič mimoriadne, stačí mu aj taká.

Dnes som obrázok naškrobila a vyžehlila a som milo prekvapená. Obrázok sa mi veľmi páči a rozhodla som sa, že si z neho ušijem vankúš. Pre seba!

Dnes som si bola zobrať zarámované obrazy pri sklenárovi. Spolu je ich 8. Doma som si dala na nos okuliare a každý som si prezrela pri okne na dobrom svetle. Zistila som, že 4 z nich majú pod sklom malý, ozaj len maličký chĺpok. Ale viditeľný. To sa mi nepáči. Trochu ma to aj nahnevalo. A to som mimoriadne pokojný človek. Zajtra idem s nimi naspäť. Reklamovať :-(((

Znamená to, že ešte pár dní si musím počkať na ich fotenie. Myslela som si, že sa chváliť budem už dnes, ale chvála sa odkladá :-)

Dnes končím rýchlo. Teším sa na nový začiatok. Kto je zvedavý naň, počkajte si do zajtra.

Nech sa vám darí!

Primula

Som rada, že dnes opäť môžem privítať novú následníčku. Je ňou Laura. Jej blog je plný chutných receptov a krásnych fotografií. Najviac ma však teší to, že je Slovenka. Zo 42 následníkov je len tretia Slovenka, plus môj manžel :-)

Laura, vítam vás u mňa! Dúfam, že sa budeme navzájom obohacovať :-)

Na mojom jahôdkovom obrázku pribudli tri vtáčatká a vyspevujú mi tu:

Dnes som v škole skončila skôr. Von pršalo. Išla som si kúpiť trocha ovocia a zeleniny. Neodolala som a kúpila som si aspoň jednu primulku. A hneď sa mi začalo v mozgu uvoľňovať viac serotonínu. Stálo ma to len 59 centov :-)

Nedostatok svetla spôsobuje depresiu. Podľa mňa si ju hlavne spôsobujeme my. Nevieme sa radovať z maličkostí, nevieme si nájsť v každom dni pár drobností, ktoré by nás tešili. Žeby sme boli moc nároční, či rozmaznaní? Neviem....

Odkedy vyšívam a píšem blog, pripadám si ako hrajúce sa dieťa. Ako naše deti pri legu. Vydržali sa s ním hrať za upršaného počasia celý deň. Doteraz ich všetkých štyroch voláme "bavkáčikovia". Teraz sme takými "bavkáčikmi" aj my s manželom. On sa bavká so včielkami a ja s vyšívaním :-)))

A tu je moje dnešné serotonínové uvoľňovania:

Starý omáčnik chcela moja bývalá kolegyňa Marta vyhodiť.
Však som spravila dobre, keď som ho zachránila?

Jedna belgická pralinka a šálka ovocného čaju tiež nie je na škodu :-)

A na večeru kúsok zapačeného syra a salámy s ražným chlebom

Z obchodu som sa zastavila ešte pri Lenke. Na šálku dobrej kávy.........

Hlavne som jej zaniesla tretí vankúš:

a už čakáme jar :-)

Nech sa vám darí!

Vankúš 3

Vítam na blogu novú následníčku! Je ňou Pani Xstitch!  Môžete si pozrieť jej výšivky na dvoch blogoch TU1 a TU2. Ja ju sledujem na prvom blogu už dlhšie, o druhom som však nevedela. Ak máte čo len trocha času, kliknite si na obidva. Potešíte svoje oči i dušu.

Viem, na jahody v našej zemepisnej šírke je ešte čas. Privolávam teplo svojimi výšivkami a možno sa mi aj podarí. Včera ráno som si uvedomila, že von začali vyspevovať vtáčatká. Nejaké vtáčiky budú vyspevovať aj medzi mojimi jahôdkami. Zatiaľ ich tam ešte nemám:

Cestou zo školy som sa zastavila v meste. Bola som si kúpiť mašličku. Pôvodne som chcela červenú kocku, ale nemali. Tak som si kúpila zelenú. Dúfam, že jej to medzi snežienkami pristane:

A už som mohla vankúš došiť. Môj pracovný postup je neobvyklý. Som samouk, šijem pomaly a musím tvrdo používať mozog :-)))

Tak vymýšľam svoju vlastnú technológiu, niekomu môže byť na smiech:

Vankúš je opäť pre Lenku. Keď jej ho pôjdem odovzdať, odfotím všetky tri spolu.

Nech sa vám darí!