Zas v Terchovej

Nevyšívam :-(

Takmer celé dni trávim s Maxíkom. Je to šikovný mládenček (ako by povedala moja maminka). Veľa sa spolu nasmejeme, pomáha mi pri varení, rád ide so mnou na prechádzku, a keď si idem po obede na chvíľu zdriemnuť, čas trávi písaním knihy :-)))

Dnes ráno sme sa zobudili do upršaného dňa. Vyzeralo to, že deň strávime doma. Maxík pozrel na internet a vyhlásil, že o jedenástej pršať prestane a bude slnečno. A veru, presne tak bolo :-)

Išli sme tam, kde najviac ťahá mňa - do Terchovej. Len tak, na prechádzku, na obed a cestou späť si kúpiť v Zázrivej syr a korbáče (Maxík ich ako malý nazval čiarky a čiarkami pre nás všetkých aj ostali). 

Na obede sme boli v Haluškárni:

Všetci sme si dali držkovú polievku. Maxík ju jedol prvý raz v živote a veru mu zachutila. Nebude aj on Bencúr :-)))

pred obedom nás pohostili štamperlíkom medoviny :-)

Všetci moji chlapci mali zas chuť na halušky. Pre zmenu si dali s oštiepkom a klobáskou. Ja som si dala kuracie prsia plnené hermelínom a zeleninu, ale môj tanier som zabudla odfotiť:-)

Pre dobrý výhľad na Rozsutec sme išli ešte do osady Štefanová. Môj ocko, ako mladý pastier oviec, až tam s nimi občas zašiel spod Malého Rozsudca. Nebola to pre neho Štefanová, ale Ištvánová:

Aj v Štefanovej, kedysi tichej a zabudnutej osade, to dnes žije turistickým ruchom. V zrenovovaných dreveniciach je privátne ubytovanie, na záchytnom parkovisku veľa zaparkovaných áut. 

keď sa jeden o svoju polovicu stará a druhý nie :-(((

Len v jednom dvore sme našli niečo ako z minulosti. Kedysi to tak vyzeralo všade:

áno, ťažný kôň!

Čaj som mala neskoro, len tak na rýchlo pečený ovocný:

Nech sa vám darí!

Daniela