Októbrové spomienky

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

K mini trnkám pribudli dnes mini šípky:

Dnešný deň je pre pôvodných obyvateľov Jasenovej významným dňom - Deň reformácie, nuž a tento rok je ešte významnejší, pretože si pripomínajú 500. výročie reformácie. Zvykom je ísť v tento deň na cintorín so spomienkou na zosnulých, položiť kvet na ich hroby. Kedysi to bolo bez sviečok. Pamätám si, ako som pred 40-timi rokmi bola na cintoríne so svokrou. Vtedy chodili na cintorín len ženy. 

Dnes je všetko úplne inakšie. Všetko je komercia a biznis. Kopa umelých kvetov a hroby plné blikajúcich kahancov. Čím viac, tým lepšie :-(

My sa snažíme o dodržiavanie starých zvykov s jediným rozdielom - na cintorín chodí so mnou aj manžel. 

Koniec mesiaca napovedá, že si zaspomínam aj na moje staré októbrové výšivky:

október 2014: 

niektoré sú vyšívané dávnejšie, len som ich v tomto mesiaci dala zarámovať:

október 2015:

október 2016:

Nakoniec ešte môj dnešný čaj:

nechtíkový

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela

A ........

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Zas tu mám trnky, i keď len v mini verzii:

Zobudili sme sa do takéhoto rána:

Cez deň to vyzeralo, akoby sa všetci čerti ženili. A tak trochu to pripomínalo aj bláznivý apríl. Za tmy som si bola odtrhnúť z modrých kvietkov:

modré v bielom :-)

petržlen

a takto dopadla ačokča :-(

Voľný deň (jesenné prázdniny - dovolenka) a ja som bola von len krátko. Bála som sa, aby ma nejaký z tých ženby chtivých čertov nevzal k sebe :-) 

A tak som zas šila:

naplnený levanduľou by krásne voňal, ale tú nemám :-(

Aby sa mi k novému vankúšiku hodilo aj vrecúško s čajom, uvarila som si dnes materinu dúšku:

a prečo A? Bude to darček :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela

Vankúš č. 31

Vitajte u mňa!
Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Hodinu k dobru z predchádzajúcej noci z leta do zimy som pretavila do varenia. Už o deviatej som mala všetko hotové a mohli sme vyraziť podľa plánu na cintorín do Istebného. Mám tam všetkých mojich - najskôr ocko, potom brat, za ním maminka, sestrin syn, sestra a vlani jej manžel. Sama to tam nezvládam, vždy ma musí sprevádzať manžel, alebo Lenka.

Deň to bol smutný nielen pre spomienky, ale aj pre počasie. Intenzívny dážď a silný vietor, v jednej ruke prevracajúci sa dáždnik, v druhej ten najväčší dostupný kahanec na hrob, vodou nasiaknutá tráva a zem pod nohami, a hneď bolo po kahanci. Sklo sa rozletelo po kamennej platni hrobu :-(

Dlhšie chcem vyšiť jedno A, dnes som začala a aj skončila:

Po obede sa na malú chvíľku ukázal Choč:

Za dažďa som fotila vankúš č. 31, na dokončenie ktorého mi dnes stačila už len pol hodina:

Urobila som si zelený čaj s goji:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela