Prvý, snáď nie posledný raz :-)

Vitajte u mňa!

Ďakujem vám za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Kvietok na foto 7 nezbieram na čaj, ani som nevedela, že je to čajová bylinka a nepoznám ani jej názov. Mala by som si to naštudovať :-)

Pomaly sa to podobá na trnky:

Po namáhavom týždni v škole som si dopriala relax v prírode. Bola som na Kublove a kochala sa farbami jesene. Po prvý raz za posledné roky som si zabudla zobrať so sebou fotoaparát. Nosím ho všade, čo ak nájdem niečo hodné objektívu. Dnes toho bolo hodného veľa, len objektív chýbal :-(

Po návrate z kopcov som si bola po podpňovky. Rastú neďaleko, v záhrade kaštieľa. Po vašich radách som ich preskúmala, mali pod klobúčikom biele lupienky, budú to ony :-)

na masle a cibuľke som ich dusila do mäkka, pridala som 3 vajcia, soľ, rascu, korenie, papriku

k tomu varené zemiaky

dobrú chuť!

Podpňovky som jedla prvý raz a snáď nie posledný. To budem vedieť zajtra :-)

Manžel zo zásady zje iba šampiňóny, aj to iba z obchodu. Svoju celoživotnú zásadu dodržal aj dnes, nedal sa mi nahovoriť a ani neskúsil. Vraj, nech aspoň jeden z nás ostane a dorobí nový byt :-)))

Na okne mi to stále nevyzerá na jeseň. Výzdoba čaká na moje šitie a ja nie a nie sa prinútiť k tomu. Takže ešte z posledných kvietkov (tiež ten modrý zo včera):

Čaj som mala z materinej dúšky:

Manžel postavil komodu, len žlto-zelené lepky, ktorými sú označené jednotlivé dosky treba odlepiť. To nechal na mňa a to ja urobím veľmi rada :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí!

Daniela