Som nemožná :-(

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Po dvoch mesiacoch som do rúk chytila vyšívanie. Nemám rada, keď mám rozvýšivaných viac prác, tak aj keď biele hviezdičky na červenom podklade sú jasne vianočné, a popravde ma už ani moc nebavia, predsa som sa pustila do nich. Dovyšívam, ale šitie nechám na adventný čas :-)

Takto som hviezdičky pred dvoma mesiacmi opustila:

a teraz už blízko cieľa:

Konečne napíšem, čo som robila namiesto vyšívania. Ešte v decembri som sa popasovala s viacerými štrikovanými papučami pre deti z rodiny. Pred Vianocami som sa dostala do začarovaného kruhu, z ktorého som sa nemohla vymotať. 

V hlave mi vírilo množstvo aktivít, ktoré by som mala, či mohla, ale nerobila som. Zas som presedela s pohľadom do blba a slzami na krajíčku. A myslím si, že iná už nebudem, že takéto stavy sa mi budú v určitých intervaloch stále vracať :-(

Tri týždne som strávila s Jurkom, to bolo hneď lepšie. Pod stromčekom som mala knihu a Danka až 4. Chceli sme jej ich pôvodne poslať do Prahy, ale povedala, že aj tak ich hneď čítať nebude, tak ostali doma.

Začala som čítať. Najskôr moju knihu. Veľmi sa mi páčila. Chvíľami som sa pri čítaní pristihla pri tom, ako spomínam na obdobie spred 7,5 rokmi, kedy som vymenila aktívne čítanie za vyšívania.

Ja som už raz taká, ak niečo robím, robím to naplno. Hodne som čítala v mladosti, na vysokej škole som len zmenila žáner. Beletria sa zmenila na odborné knihy a skriptá :-)

Potom bola rodina, deti, práca. Kniha do rúk sa mi dostala len sporadicky a jej čítanie bolo nekonečné. Deti však z domu odišli a my s manželom sme sa začali venovať tomu svojmu - on včielkam a ja knihám :-)

Bola som pravidelným čitateľom kubínskej knižnice. Presne dovtedy, ako som začala vyšívať. Bolo to v lete 2013. A keď vyšívať, tak vyšívať. Celá ja, v plnom nasadení, "o sto dušu" :-)

Teraz som dva týždne v procese rozhodovania. Idem čítať, či vyšívať? Ako závidím ľuďom, ktorí si vedia voľný čas rozdeliť medzi viac aktivít. Napríklad Milky z blogu "To lepšie ešte bude..." . Ona sa venuje háčkovaniu, štrikovaniu, šitiu a popritom dokáže stále niečo čítať. Obdivujem ju! Ja si to v hlave  aj usporiadam, ale výsledok je vždy rovnaký, neviem to :-(

Keby že je čas "normálny" a knižnice fungujú normálne, už som tam. Ale keďže je čas "nenormálny", na rozhodovanie mám viac času :-)

Beletriu už dávno nekupujeme. Občas niečo deťom, ale aj oni chodili do knižnice.

Jurko mi navrhol kúpu čítačky Kindle. Totiž moje deti už dávno čítajú tak. A veď aj by som bola za, kráčam s dobou, alebo sa snažím za ňou utekať, ale zatiaľ som to posunula na druhú koľaj :-)

No a nesmiem zabudnúť napísať, že najviac času každý deň venujem dištančnému učeniu. Viem, rodičia si myslia, že učitelia nič nerobia, nahrádzajú ich oni, ale verte mi, nie je to tak. Moje dištančné vyučovanie mi zaberá o dosť viac času, ako keby sme sa učili prezenčne. Veru tak, a to učím stredoškolákov. Myslím, že učiť malých žiačikov je ešte náročnejšie.

A čo som to za ten mesiac prečítala? Aj som odfotila:

moja kniha:

Dankine knihy:

spolu 1838 strán

Čo bude ďalej, to je v mojich bielych hviezdičkách :-)

Čajíky popíjam, ale dnes som si dala aj vitamíny, kyslá kapusta a voda z nej - u nás sa volá kapustnica:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!