Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!
Pred rokmi boli v tomto období všetky jasenovské kopce obsypané kopami sušiaceho sa sena. Časy sa menia, aj do Jasenovaj prišla technika. Neviem, či je to pre nás to pravé orechové. Namiesto celých rodín v poli vidím tam len jedného človeka v traktore. Sám urobí všetko, skosí, presuší, zbalí, odvezie. Starí rodičia, rodičia a dve-tri deti zmizli. Jedni sedia pred televízorom, druhí sú celé dni v práci, tí najmladší s telefónom v ruke komunikujú s virtuálnymi kamarátmi. Spoločný život viacerých generácií nefunguje, aj romantika krajiny sa vytratila :-(
Keď som cestou zo školy videla, že na začiatku dediny sa objavilo niekoľko kôp, povedala som si, že sa pomedzi ne pôjdem prejsť. Nevedno, či tam budú aj o rok.
Vo štvrtok som bola v Ružomberku. Chcela som si dobre vyvetrať hlavu. Víria mi ňou čudné myšlienky, chvíľami sa dokonca bojím sama o seba. Zdá sa totiž, že do školy chodím posledné dni. Viem, viem, nemôžem tam byť do nekonečna a nie som nenahraditeľná, ale ...
Kúpila som 8 kg jahôd. Dobre som sa najedla a urobila som jahodový džem. Aby som ho mohla vyskúšať, kúpila som si aj pečivko :-)
Na záver mám kávičku a koláčik z cukrárne v Ružomberku:
Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času! Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!
Daniela!