Štiepanky

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Dnes je síce už prvá adventná nedeľa, ale u mňa to nevidieť. Stále sa teším s jesennou dekoráciou. Neviem, čím to je, ale v posledné roky hrá u mňa prím jeseň. A to som celý život tvrdila, že mám rada každé ročné obdobie, každé počasie. Stále platí, že aj v daždi viem nájsť pozitívum, dokonca aj v búrke sa rada poprechádzam. Samozrejme, že to nesmie byť životunebezpečné. 

Túto jeseň som sušila jabĺčka. S ich nadúrodou sa so mnou podelila Lenka. Časť jabĺčok bola na rýchlu spotrebu, časť bola aj na uskladnenie, tak do konca roka by mali vydržať. Ja som takmer všetky spracovala :-)

U nás na sušené jabĺčka nemáme špeciálny názov. Na českých blogoch som kedysi zistila, že v češtine majú pre ne krásny názov: křížalky. Nuž, a keďže tri z našich štyroch detí žijú v Prahe, slovíčko nám v rodine prischlo :-)

Človek sa učí celý život. Predstavte si, že až teraz som sa dozvedela z dôveryhodného zdroja, že v Tisovci a okolí existuje názov pre sušené jabĺčka: štiepanky. Krásne slovíčko! Ako to, že sa nepretlačilo po celom Slovensku? 

Ak aj vy máte nejaké pomenovanie na sušené jabĺčka, prosím vás, napíšte mi do komentárov, moc ma to poteší :-)

A aby ste vedeli, žiadna sušička, takto som sušila:

budeme vyhrýzať celé Vianoce :-)

pozná niekto tieto malé červené bobuľky?

cvikla, cesnak, rôzne druhy cibule, všetko z úrody od Alenky, toto by som ja nevypestovala :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!

Posaď sa, kochaj sa!

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Včera ste si pri čítaní príspevku o boroviciach asi mysleli, že prejsť 6 km za 2,5 hodiny nie je nič na chválu. Veru nie je :-)

Ja však nechodím do prírody pre rekordy. Chodím sama, čo je na jednej strane nevýhoda, ale na druhej strane zas nik ma nepoháňa, nikomu sa neprispôsobujem, kráčam si svojim tempom, zastavím sa všade, kde ma niečo zaujme (a verte, mňa zaujme každá maličkosť), takže žiadne preteky s časom sa nekonajú :-)

Ísť na Kublovo a neposedieť si na čarovnej lavičke s dokonalým výhľadom do diaľky, to by bol veľký hriech a ja nehreším :-)

Smerom od Choča, ktorý z lavičky takmer nevidieť, sa pozorovateľovi naskytnú takéto výhľady:

vidíte kúsok Choča?

moje červené topánočky sú už riadne obité, veď si za tie roky so mnou už niečo pamätajú :-)

Z lavičky sa človeku ani vstať nechce, ale musí, ak chce vidieť ešte viac :-)

príroda je krásna, len zásahy človeka ju dokážu takto zničiť :-(

Odporúčam: sadnite si a kochajte sa :-)

K čajovému rituálu mám dnes nový starý čajníček od Zuzky. Ako by vedela, že mám k nemu sériu, od Hanky. Proste, darí sa mi, všetci vedia, čím ma potešiť :-)

pristane im to spolu, však?

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!

Borovicová krása

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Novembrové počasie je zatiaľ vhodné na dlhé prechádzky prírodou. Včera som prešla jasenovským kopcom Kublovo 6 km za 2,5 hodiny. Rýchlosť teda malá, ale pre mňa akurát. Pomaly, ale všímavo. Objavila som nový poľovnícky posed pod starou borovicou: 

Borovice mám rada vďaka môjmu svokrovi. Už v lete chodil hľadať také, ktoré by boli vhodné na vianočný stromček. Keď našiel, čo sa mu páčilo, borovičku si označil a jej polohu zafixoval do pamäte. Pred Vianocami zobral chlapcom sánky, na ne upevnil pílku a vydal sa za ňou :-)

Áno, dnes to je nemožné. Ono, už aj vtedy to nebolo celkom košér, ale svokor svoje dlhoročné návyky nedokázal zmeniť. Mne sa to páčilo :-)

A keby ste videli ten jeho vianočný stromček! Už pred sviatkami venoval zo dva večeri na viazanie "znáčkov" a čokoládovej kolekcie. Že neviete čo sú "znáčky"? To som sa aj ja dozvedela až v Jasenovej, sú to salónky. Na stromčeku nemal žiadne elektrické svetieľka, len štipčeky s ozajstnými sviečkami. Proste, nádherná romantika :-)

Posledné takéto Vianoce sme zažili v roku 1990, v marci 1991 svokor zomrel, o 5 mesiacov po ňom aj svokra :-(

Tak na toto všetko som si včera zaspomínala a preto som si borovice viac všímala:

Prišlo obdobie na ľubovníkový (strezálkový) čaj:

Ešte niečo z mojej kuchyne:

obed na 4 dni :-)

Na ďalšie dva dni krémová brokolicová polievka:

Všetko je pre mňa dobré, ale najlepšie je čokoľvek z kyslej kapusty. Tú mám už v súdku a opäť podľa vlastného vynálezu. Osvečené, nenáročné a výborné :-), kliknite si, zasmejete sa :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času!

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!