Pozývam na kávu :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Štrikovanie mi ide :-) 

Keď som deku vytiahla po veľmi dlhom čase, mala dĺžku 70 cm. A teraz? Nuž, chválim svoje ruky, deka rastie:

pre porovnanie som na operadlo gauča dala moju deku,
nová bude o čosi dlhšia

Zdá sa, že sme rodinka pôžitkárov. Vyberáme si čaje, ale chlapci sú aj znalci kávy. Ja kávu pijem len občas, ale keď sú doma oni, mám ju každý deň. Samozrejme, že sa nechám obslúžiť :-)

Takýto výber káv sa nachádza u nás:

tie patria Miškovi a Maxíkovi

 Jurkova a moja klasika - tiež zrnková, popradská :-)

Takto sa robí káva od Maxíka:

ručný mlynček zomelie len také množstvo, ktoré sa hneď aj spotrebuje

Jurko mi kávu pripravuje takto:

môj elektrický mlynček,
ktorý som kedysi dávno dostala od mojej sestričky Amálky,
snáď sa v nebíčku teší, že mlynček stále slúži

túto kávu som robila ja pre tento príspevok a tak
z mliečnej peny mám len obláčik, Jurko mi robí srdiečko :-)

Tak vám poviem, kávičkovanie je hotová veda. Aj sa snažím niečo sa naučiť, ale nejde mi to. Moje chuťové poháriky akosi na kávu nereagujú. Necítim v nej chuť ovocia, či orieškov, dokonca ani jej kyslosť. Ale jej vôňu, tú cítim a mám ju rada :-)

A ako by mala byť pripravená káva tak, aby nápoj bol ozajstnou kávou pre mňa? Presne tak, ako si ju robila dvakrát do dňa moja maminka:

S chlapcami som absolvovala aj návštevu niekoľkých kaviarní. Najviac sa mi páčilo v Liptovskom Mikuláši:

Ešte sa pochválim so starým šuflíčkom z minulého (čajového) príspevku:

úchytku sme vybrali spolu s Maxíkom a namontoval ju on, 
šikovný je ten môj vnuk :-)

Dnes by to mohlo byť bez čaju, pretože moja káva bola tiež poriadne retro, ale ... ja mám radšej ten čaj, takže retro šálka s poradovým číslom 16:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela