Ilustrácie, ktoré chytia za srdce

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku! Dnes osobitná odpoveď pre Dagmar: Ďakujem za milé slová a určite by ma potešil aj email od vás (daniebenc@gmail.com).

Mám nový začiatok ďalšieho letného motívu na malý vankúšik:

Posledná sada vechtíkov v červeno-ružovom:

a naozaj posledné dva vechtíky zo zbytkov:

Štrikovanie však nezanechám. Vytiahla som starého kostlivca, ktorý čaká na dokončenie, takže v ďalšom príspevku bude konečne štrikovacia zmena :-)

Po troch prečítaných knihách od Khaleda Hosseiniho som sa v knižnici spýtala, či majú ešte niečo od neho. Knihovníčka pozrela do počítača a zistila, že by mali mať ešte jednu knihu. Chcela som ju. Chvíľu ju hľadala, zdalo sa, že ju nenájde, nakoniec ju našla. Ani som do nej nepozrela a zrejme ani ona nevedela, čo sa v nej skrýva. Myslím, že keby ma upozornila, že obsah knihy prečítam za pár minút, knihu si nepožiam. To by som bola o veľa ochudobnená. 

Prečítanie knihy trvalo fakt len pár minút, ale v tejto knihe človeka chytí sa srdce pointa textu a ilustrácie. Nejdem tu rozoberať problémy dnešného sveta, medzi ktoré sa určite na prvé miesta radí aj migrácia ľudí, pretože sa neradím medzi odborníkov. Ba dokonca ako neznalec výtvarného umenia mi neprináleží ani hodnotenie ilustrácií. Ale predsa ma oboje dostalo.

Knihou som nezvyčajne prešla niekoľkokrát po sebe, jej textom i ilustráciámi. Padali mi slzy ...

Ale to mi padali aj pri čítaní prvých troch kníh. 

Kolegyňa Zuzka odfotila na Kubínskej holi:

Tu sa po búrke ukrýva Choč:

Doma mám Jurka, upiekla som mu kabáč:

Levandule na sídlisku Bysterec v Dolnom Kubíne, neďaleko našej školy:

Nakoniec retro šálka s číslom 13 a v nej jazmínový čaj s mangom a kúskami kokosu, prekrásna vôňa, škoda, že necítite:

z tejto šálky som pila čaj ako dieťa doma s rodičmi, teda máááá roky :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví na tele i na duši!

Daniela