Niečo z kuchyne :-)

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Neviem po koľkýkrát sa snažím začať častejšie písať. Neviem, ako dlho mi to vydrží. Neviem, či nájdem pri danom spôsobe života nové témy. Viem, že nesmiem dať len na svoje pocity, musím do toho zapojiť hlavne rozum a ten mi káže: Danuška, preber sa! Snaž sa! Rob niečo! Začni vyšívať, ono to potom už pôjde skoro samo :-)

Dobre, rozum môj, ďakujem za radu, idem na to :-)

Po roku som teda začala s krížikami:

A keďže nikde nechodím, nič nezažijem. Ale jesť mi chutí, takže dnes mám niečo z mojej kuchyne:

Pomazánka zo surovej cvikle:

pýtalo sa to niečim dochutiť, vybrala som cesnak, dobre som urobila, dodal na chuti

podávané na teplej hrianke

Zapekané zemiaky s karfiolom a klobáskou:

karfiol a zemiaky som najskôr predvarila

vajíčka sa rozšľahajú v smotane (jedna sladká a jedna kyslá)

Trocha kvietkov nikdy nezaškodí:

ozdobná čili stále kvitne, ale plody sa netvoria :-(

cyklámen krásne kvitol pred Vianocami,
pre jeho pekné lístky som sa s ním nerozlúčila, teraz ma potešil,
i keď iba jedným kvietkom 

Nakoniec čajík - voňavý zelený v novej šálke od kolegyne Zuzky:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Červená čiapočka

Po dlhom čase som tu zas :-)

Okrem šiestich hodín za týždeň, ktoré venujem škole, nerobím nič. Nerozumiem sama sebe. Niekedy si myslím, že si v mojom veku zaslúžim už aj nič nerobenie, ale inokedy som zo seba nešťastná a rozmýšľam, či nie som súca na psychiatriu. Je to normálne, že z aktívneho človeka sa môže stať lenivec? 

Dva roky pandémie a teraz vojna v susedstve mi odoberajú silu i vôľu. Ťažké myšlienky, úzkosť, ba až strach si ma opantali. Na začiatku februára som dostala nádchu a keďže viacerí moji kolegovia v škole dostali covid, urobila som si AG test aj ja s takýmto výsledkom:

Čo ma čaká? Ako to prežijem? A či ani neprežijem? To boli otázky!

Mala som šťastie a podľa mňa predtým aj rozum, lebo som bola trikrát zaočkovaná a tak som to prežila dokonca aj bez zvýšenej teploty, jedine s nádchou. :-)

Dnes ráno, ešte pred ôsmou hodinou, som bola vyhodiť do kontajnera sklo. Takto to u nás vyzeralo:

Veru tak, sneh! A tak som sa chytila dokončiť červenú čiapočku, ktorá na to čakala celý mesiac:

v poslednom čase sa mi páči toto zakončenie, aj vám?

Aj v Mníchove bolo včerajšie včasné ráno biele, foto mi poslal Miško:

Zato z dnešného ranného behu v Prahe mi poslal Jurko niečo "teplejšie":

Pred dvomi týždňami som mala auto žlté od piesku zo Sahary. Piesok sa dostal aj do Mníchova, dokonca v takom množstve, že ho vidieť aj na foto z 15. marca:

Nakoniec čaj:

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  A držte mi prsty, nech sa preberiem z letargie a začnem žiť a pracovať :-)

Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela

Na Hromnice

Vitajte u mňa! Ďakujem za komentáre v predchádzajúcom príspevku!

Mesiac prešiel ako voda a ja sa konečne hlásim na blogu. Nevyšívam, neštrikujem, nešijem. No čo už so mnou, zrejme staroba na mňa doľahla :-)

Pár hodín v týždni trávim v škole, trocha čítam, občas idem do obchodu, niečo navarím, operiem, vyžehlím, upracem a neveríte, ale deň za dňom mi prejde, ani neviem ako. Kedysi dávno mi presne toto hovorila moja maminka a ja som si myslela, že nehovorí pravdu, že sa nudí, len mi to nechce povedať. Teraz viem, že to nuda nie je :-)

Tohtoročná zima nám snehu praje viac, ako by som chcela. Nie že by sa mi zasnežená krajina nepáčila, to nie, krajina je prekrásna. Ale tá práca s lopatou sa mi nepáči :-(

Kým bolo snehu málo, tešila som sa, chodila som na prechádzky. Keď je už snehu veľa, denne tu "šibrinkujem" s lopatou, pretože by som nevyšla autom z garáže a to by bola katastrófa :-)

Nuž a po lopatovaní ani na prechádzku nevlácem ísť :-(

Keď sa pozriem teraz z okna a vidím husté sneženie, dokonca aj v predpovedi počasia počujem akurát, že snežiť bude ešte dlhšiu dobu, nie je mi z toho najlepšie. Chýba mi slniečko. Darmo sa hovorí, že "na Hromnice o krok více". Keď niet slnka, moc to nepoznať. Tak aspoň staršie fotky si pozrite so mnou:

Dnes večer boli v kostolíku služby Božie pri príležitosti Hromníc

Vyzerá to u nás tak, ako na tomto nádhernom obrázku:

V decembri som v príspevku dala môj čaj - nečaj z citrónov, zázvoru a medu. Teraz som ho vylepšila, pridala som cesnak a kurkumu:

pôvodne som chcela kúpiť čerstvú aj kurkumu, ale nemali

Kurkuma dodala farbu a cesnak vôňu (či smrad?). Samé zdravé suroviny, takže budem zdravá a môžem ďalej lopatovať :-)

Ďakujem vám, že ste sa zastavili u mňa a venovali mi chvíľu zo svojho vzácneho času.  Nech sa vám darí a zostaňte zdraví!

Daniela!