piatok 20. júna 2014

Med

Veľmi ľutujem, že som včera nevystihla čas, kedy sa môj manžel "bavkal" so včielkami. Jedna včelia rodina sa mu počas nedávnych horúčav vyrojila. Roj dal do starého úľa. Získal ho po starom včelárovi. Trocha ho zrenovoval a teší sa z neho, presne tak, ako ja zo svojich "starín". 

Pôvodná rodina sa mu akosi nezdá, je moc oslabená a nemohol nájsť ani ich kráľovnú matku. Rozhodol sa, že im zoberie medík, ktorý doteraz nazbierali. Raz im ho už zobral, hneď po odkvitnutí ovocných stromov. Čistý jarný medík je moc kvalitný a chutný. Ak to nebude s rodinou neskôr dobre vyzerať, spojí ju s rojom.

Keď som prišla, bol už na konci "medobrania". Med dával do starých sedemdecových fliaš (7 dl medu má hmotnosť 1 kg), na ktoré nemal vrchnáky. Pomohol si fóliou a papierom. To je tak: med dáva našim deťom a pár ľuďom, ktorí sú mu blízki, ale prázdne fľaše s vrchnákmi sa mu nevracajú. 


pôvodná včelia rodina
v prvom oddelení zľava je umiestnený roj, ostatné sú prázdne



zostatok medu, pôjde do menšej fľaštičky
pre porovnanie - tmavý med je včerajší,
svetlý je z kvetu ovocných stromkov

Večer som kúsok pokročila v mojej krásnej (mne sa teda páči, neviem ako vám):





Dnes bude výšivka oddychovať. Idem na pomaturitné stretnutie. Nechce sa mi veriť, ale po 40-tich rokoch! Pozvánku na stretnutie som už zverejnila tu . Je to v podstate naše tableau. 

Ako študenti sme boli veľmi dobrý kolektív. Bolo nás v triede iba 20, z toho iba 3 chlapci. Bohužiaľ už teraz viem, že sa všetci nestretneme. Niekomu nevyhovuje zrejme termín a niekoho organizátorka stretnutia nedokázala ani vyhľadať. Ale čo už, ako by mi povedal môj vnúčik Max: "Oma, taký je život". Je to jeho obľúbený výrok na rôzne nevysvetliteľné udalosti. 

Ďakujem za váš čas, ktorý ste mi dnes venovali. Zastavte sa zas na mojom blogu!
Daniela




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára