Včera cestou zo školy ma zaujalo pole za kostolom. Ako deti sme sa chodievali kúpať k rieku Orava a neskôr na nové kúpalisko. Bolo to asi kilometer od dediny. Cesta viedla popri obilnom poli. Obilie bolo už vysoké a červenalo sa od kvetov divokého maku. Za letných horúčav sa zem odparovala po nočnej búrke, vo vzduchu bolo cítiť vôňu pôdy. My sme sa so smiechom náhlili za vodou. Na kúpalisku sme dokázali byť aj celý deň, samozrejme bez dozoru. Nikdy sa nám nič nestalo. Neviem si predstaviť také niečo dnes.
Dnes je všeličo iné. Hlavne - neexistuje naše kúpalisko! Na jeho mieste je akési štrkovisko! Vlani sme sa tam boli pozrieť s Lenkou a s nostalgiou sme spomínali na staré časy.
Zaujímavé bolo vtedy aj obilie. Dorastalo do výšky osemročného dieťaťa. Keď sme sa pri naháňačke doň rozbehli, trčali nám len hlavy. Postupne bolo obilie šľachtené, menšie a menšie a dnes dorastá ledva po kolená. Ani toho maku v ňom nevídať. No a práve preto ma zaujal včerajší pohľad. Pole sa červenalo tak, ako kedysi. Maky mám veľmi rada a tak som neodolala a dnes som bola pri nich:
Druhý nádherný pohľad sa mi naskytol hneď pri našom dome, pri betónovom múre okolo kostola. Obyčajné lesné jahôdky. Aj na tie mám krásne spomienky. Ako dieťa som bola na prázdninách v Terchovej pri mojej tete. Mali malé gazdovstvo a v lete mali na poli najviac roboty. Zavčas rána išli kosiť, aby im tráva do večera vyschla a seno mohli večer uložiť do kôp. Mňa ráno nechali do sýta sa vyspať. Potom mi ich starý otec, ktorý bol slepý a tak nemohol chodiť do poľa, urobil raňajky. Do veľkej, pollitrovej šálky nalial mlieka ešte s penou, natrel hrubý krajec chleba maslom a ponúkol aj slivkový lekvár. O ten som však záujem nemala. Ale mlieko, chlieb a maslo cítim aj teraz!
Po raňajkách sme s bratrancom išli na pole aj my. Chodníček viedol strmým kopcom. Ani teraz neviem, ako tam dostali kravský povoz. Bratranec ma zaviedol najskôr na jeho obľúbené miestečko. Bola to taká jama, asi 3krát 3 metre a z nej sa na nás usmievali lesné jahody. Bolo ich tam neúrekom, nebolo kde stupiť. Popásli sme sa a hneď sa nám lepšie vykračovalo. V živote som už nič také nevidela.
Ešte stále nevyšívam! Venujem sa vareniu a pečeniu - máme doma dvoch synov, Jurka a Maťka. Jurko je doma už dlhšie a Maťko prišiel včera podvečer. Tak sme celý večer prerozprávali. Užívam si ich prítomnosť, nebude to nadlho.
Ak ste sa dočítali až sem, ďakujem vám! A ak som vás aj zaujala, príďte na môj blog opäť.
Daniela
Prešlo len niekoľko minút od uverejnenia môjho príspevku o jahodách a domov prišiel môj manžel. Bol s kamarátom Dušanom v dedinke Martinček po roj včiel. Roj sa im nepodarilo zobrať. Ešte pred ich príchodom sa včielky ukryli v múre garáže. Asi vedeli, že ich čaká odchod z rodiska. Roj síce manžel nedoniesol, ale doniesol niečo pre mňa! Akoby vedel, že akurát o tom píšem! Áno, kytičku jahôdok! Nosieva mi takú takmer každý rok.
Takže som opäť chytila foťák a príspevok rozširujem o kytičku:
A kto prečítal aj toto, gratulujem mu! Má výdrž! Ďakujem!
Daniela
Prešlo len niekoľko minút od uverejnenia môjho príspevku o jahodách a domov prišiel môj manžel. Bol s kamarátom Dušanom v dedinke Martinček po roj včiel. Roj sa im nepodarilo zobrať. Ešte pred ich príchodom sa včielky ukryli v múre garáže. Asi vedeli, že ich čaká odchod z rodiska. Roj síce manžel nedoniesol, ale doniesol niečo pre mňa! Akoby vedel, že akurát o tom píšem! Áno, kytičku jahôdok! Nosieva mi takú takmer každý rok.
Takže som opäť chytila foťák a príspevok rozširujem o kytičku:
A kto prečítal aj toto, gratulujem mu! Má výdrž! Ďakujem!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára