Už som spomenula, že ideme mať stretnutie po štyridsiatich rokoch od maturity. Ja maturujem po ukončení môjho univerzitného štúdia každý rok. Sedím však na druhej strane zeleného stola. Každoročne povzbudzujem študentov, snažím sa ich upokojovať a klásť otázky tak, aby z nich opadla tréma. Veď za 4 - 5 rokov štúdia ich dobre poznám, viem, v čom sú dobrí. A práve to treba v nich vyzdvihnúť. Myslím si, že učiteľ, ktorý pri maturitnej skúške hľadá to, čo žiak nevie, nie je majstrom v svojom remesle.
Spomínam na moju maturitnú skúšku. Bola zaujímavá tým, že sa konala v sobotu, počas akademického týždňa. Veru áno! Naše gymnázium malo v ten rok posledný termín z troch maturitných týždňov. My sme však na tento týždeň dostali aj pozvánky na prijímacie pohovory. Nemohli sme byť súčasne na dvoch životne dôležitých skúškach a tak operačne škola rozhodla, že maturovať budeme v piatok a v sobotu a na ďalší týždeň sa všetci môžeme rozbehnúť s maturitným vysvedčením v ruke po rôznych vysokých školách vo vtedajšom Československu.
V triede sme boli tri nerozlučné kamarátky. Gymnaziálne roky sme strávili vedľa seba, sedeli sme v triede vedľa seba, bývali sme v Istebnom takmer vedľa seba na jednej ulici, trikrát v týždni sme sedeli vedľa seba v kine. Spolu sme absolvovali tanečnú, spolu sme nacvičovali základné kroky na ceste pred našimi bytovkami. Spolu sme si dávali dohromady v rýchlosti písané poznámky z biológie. Zapisovali sme totiž postupne po jednej vete, pretože sa nikdy neopakovali. Tak sme mali každá správne napísanú jednu tretinu. Poobede sme sa stretli a pri učení sme zažívali úžasné a nezabudnuteľné chvíle.
Zrazu sme sa rozišli! Jedna išla študovať do Prahy, druhá do Košíc a ja do Bratislavy. Naše životy sa rozdelili, každá išla svojou cestou, zostali len spomienky!
Minule som vám ukázala pozvánku na stretnutie. Je to naše štyridsaťročné tableau. Niekde v strede som ja. Môj syn Maťko dal moju fotografiu do rámika a mal ju so sebou dokonca v Číne, kde dva roky študoval. Teraz ju mám doma ja. Pozrite sa na moju mladosť:
Môj obrázok je opäť krajší:
Som rada, že ste sa zastavili na mojom blogu a dúfam, že som vás zaujala mojimi spomienkami.
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára