Patrím medzi ľudí, ktorí sú absolútne "kľaví" v záhradkárčení. Teoreticky by som aj bola zdatná, ale prakticky to je totálna bieda. A možno to je lenivosť! Nech to nazvem ako chcem, pravdou je, že všetka pôda, ktorú vlastní môj manžel, leží úhorom. Nebudem predsa robiť to, čo ma nebaví.
Vždy sa priznám, že mne vykape ešte aj pažítka. Preto občas kúpim novú a presadím ju do starého hrnca. Tam vydrží najviac dva roky, pretože pažítku prerastie ďatelina. Aj teraz to tak bolo. Hrniec som vyprázdnila a zo supermarketu som si doniesla novú. Dnes som sa s ňou trocha pohrala a vysadila som ju. Kúpila som aj mätu, ale tá príde na rad asi zajtra. Pôjde do pôdy k šalvii, ktorú som kúpila vlani. Vysadil mi ju však manžel. Asi preto sa jej darí!
 |
| pôda |
 |
| pažítka a mäta čakajú |
 |
| starý hrniec na pažítku |
 |
| ešte zaliať |
 |
| a už na svojom stanovisku |
Cez víkend som sa dosť venovala svojej výšivke, pretože bola poriadna horúčava a vtedy ma to von neláka. Dnes to pokračuje a vidno to aj na včielkach. Chladia voskové plásty, nech sa netopia. V úľoch mávajú teplotu maximálne 35,7°C. Aby nestúpala vyššie, musia ísť ony von. Tieto zábery sú z úľov suseda - starého včelára, o ktorom som písala včera:
A teraz sa chválim s mojim dielom:
Dávajte si na seba pozor, ak nemusíte, nebuďte na priamom slniečku. Radšej seďte doma a vyšívajte! Že vás to nebaví? Istotne si nájdete niečo iné. Možností je veľa. Mňa však potešíte, ak sa opäť vrátite na môj blog.
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára