V roku 1979 sme prišli bývať do Jasenovej. Tri roky predtým sme bývali v paneláku na sídlisku v Dolnom Kubíne. Ja som svoje detstvo prežila v malej bytovke pre 12 rodín. Do domu som sa preto veľmi tešila. Predsa len dom poskytuje viac súkromia a na vlastnom dvore sa výborne relaxuje.
Náš dom susedí s miestnym parkom. Vznikol v roku 1960, keď aj múzeum, pri stom výročí narodenia Martina Kukučína. V parku bola osadená pamätná tabuľa:
Neviem presne, ale asi na jar v 1998 park zrekonštruovali. Pamätnú tabuľu odstránili a do parku preniesli bronzovú sochu Martina Kukučína z Brestovej (kopec nad dedinou).
Dnes je park dobre udržiavaný. Vedie ním chodník, ktorým prichádzajú ľudia do kostola. V strede parku práve kvitne a rozvoniava biela bazalička. Mám z nej aj v krčiažku na okne:
Na začiatku parku, priamo pred sochou, je malé posedenie. Na lavičkách sedávajú mladé mamičky pri debate a ich drobčekovia sa naháňajú po trávniku. Keď rástli moje deti, také niečo bolo v pracovný deň nemožné. Na každodenné prechádzky dedinou som chodila vtedy iba ja. Kto ma stretol, spýtal sa, kde idem a nevedel pochopiť, že nejdem nikam, že som iba na prechádzke s deťmi. To bolo obyčajom iba v nedeľu. Prešlo 35 rokov a dedina sa zmenila aj v tomto.
Dnes v poobedňajšom slnku som si park odfotila:
 |
| náš dom |
 |
| náš dom susedí s parkom |
 |
| pohľad na park od horného suseda |
 |
| tomuto som neodolala, zvončeky sú nádherné |
 |
| pohľad do nášho dvora, na naše humno, ktoré dnes slúži ako garáž |
S prácou sa však nepochválim. Včera som bola lenivá ako voš! Urobila som len niekoľko krížikov:
Som rada, že ste prišli na môj blog, dúfam, že nie naposledy!
Daniela
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára