Kozliatka

Oproti múzeu Martina Kukučína, cez cestu a za potôčikom, máme kúsok pozemku so starou sypárňou. Kedysi to bol ovocný sad, ale stromy boli už staré a neúrodné, tak sú už vypílené. Manžel tu má celé leto problém s kosením trávy. Preto sa dnes celkom potešil, keď prišiel jeho bratranec, Janko, s prosbou, či by si tam mohol  dať na leto malé kozliatka. Tie dokážu trávu spásť a kosiť už manžel nemusí.

Kozliatka sú veľmi milé zvieratká. Keď boli malé naše dvojičky - Danku a Jurka - aj my sme mali kozy. Nikdy by som neverila, že ja budem mať rada tieto zvieratká. Ale ich pohľad  si ma získal. Keď sme ich v roku 2005 predávali, plakala som rovno s deťmi. Už sme nemali čas starať sa o ne a aj deti boli už 5-ročné, a mlieko mali odvtedy už len z obchodu. Teraz, už vyše roka, kupujeme domáce kravské mlieko od blízkeho suseda - gazdu.

stará sypáreň, pomaly sa už rozpadáva

Kedysi bola v telke rozprávka pre deti s názvom: "Na polici v hrnci". Hlavnú úlohu hral Marián Labuda. Dej sa odohrával vo veľkej komore. Rozprávku sledovali naši dvaja starší synovia - Miško a Maťko. Mne sa rozprávka páčila iba vďaka krásnej, hlavne veľkej komore. Po rokoch mám aj ja takú komoru. Včera som šila záves na drevený pult a dnes som trocha poriadila v polici. Keď máte malý priestor, máte malý bordel, ak máte veľký priestor, máte veľký bordel! Časť komory vám dnes ukážem:

váha je tiež už historická

Koniec dnešného príspevku nepatrí výšivke. Viete, že nový začiatok mám naplánovaný na začiatok júla. Dnes to budú ruže. Dnes sme mali v škole ústne záverečné skúšky a dostala som červenú ružu. Pani predsedníčka skúšobnej komisie, ináč veľmi rozumná a pritom milá osôbka, pani Jarka, si zabudla zobrať kytičku z troch bielych ruží. Bohužiaľ sme nato prišli dosť neskoro, bola už možno aj v Kraľovanoch, tak ruže ostali mne:

Myslím, že pani Jarka príde pozrieť na môj blog a aspoň takto sa pozrie na svoje ruže, ktoré "zaparkovali" u mňa. 

Prajem vám krásny večer a ďakujem vám, že ste aj dnes venovali pár minút môjmu blogu!

Daniela