Čili papričky z balkóna

Vítam moju novú následníčku Timi z Maďarska! Veľmi sa teším každej novej bloger - priateľke. Môj blog existuje krátko, ale počtom príspevkov som predbehla už aj môjho manžela, blogera od roku 2009. Vždy som mu tak trocha závidela, že má nádherné hobby, o ktorom môže písať. 

Ja som sa starala iba (alebo až?) o rodinu a pracovala v škole. A o tom písať mi nepripadalo zaujímavé. Vtedy nebolo ani kedy. Vyšívanie od minulého leta sa mi stalo významnou zmenou a súčasne aj vyplnením voľného času. Vznikol mi po odchode našich detí z domu a znížením pracovného úväzku po odchode na dôchodok. A tak vyšívam, vyšívam a blogujem, blogujem :-))

V tento upršaný deň vám istotne dobre padne pozrieť sa na letný obrázok. Pomaly sa blížim ku koncu. Bude mi aj ľúto. Aj napriek tomu, že som improvizovala a zložité stehy som nahradila jednoduchým krížikom, obrázok sa mi páči. Veď sa pozrite:

Včera, ako skoro každú sobotu, som celé poobedie strávila s mojou neterou Lenkou (ale iba o 2,5 roka mladšou od mňa). Vždy ukončíme spoločne strávený čas na káve u nej doma. Po káve sme využili chvíľku bez dažďa a vyšli sme si na balkón. Má tam už dozreté čili papričky a druhé jej začali ešte len kvitnúť. Tie budú dozrievať už z druhej strany okna. Aj paradajkám by dobre padlo ešte teplé slniečko.  Tie však na druhú stranu okna nepôjdu, lebo je v nich veľa drobných mušiek. 

Čitateľky moje, ďakujem vám za dnešnú návštevu. Škoda, že si pritom nemôžeme spolu vypiť šálku čaju, či kávy. Snáď technika budúcnosti umožní aj toto :-))

Daniela