Westpark v Mníchove

Večer čo večer mám taký istý - vyšívam. Už vyše roka. Sama sa čudujem, že som tak dlho vydržala. Dúfam, že ešte vydržím nejaký ten piatok. Lebo plánov mám až-až. Žeby ma práve tie poháňali? Či to je turbo ihla? Komentár na včerajší príspevok ma potešil a rozosmial :-)

Opäť sa vraciam do Mníchova. Kúsok od bytu nášho syna Miška je vchod do známeho parku - Westparku. Park je pre miestnych ľudí oázou pokoja, ale aj pohybu. Môžu si tu oddýchnuť vylihovaním na deke, posedením na lavičke a pozorovaním kačiek na jazere. Pre väčšinu ľudí to je však miesto na športovanie, bicyklovanie, či behanie.... Stretnete tu mladých aj starých. Všetci sú voči sebe tolerantní a veľmi milí. 

Ja som sa bola v parku prejsť párkrát podvečer. Nasávala som príjemnú atmosféru a sledovala som okolie. V tvárach ľudí prevládali úsmev a radosť. Zdalo sa mi, že sa tam všetci chodia nabiť optimizmom. Aspoň ja som to tak cítila. Na mojich fotografiách je ľudí menej, ako ich tam v skutočnosti vždy býva. Je to preto, že som si vyberala zábery bez nich. To len preto, aby som sa vyhla nepríjemnostiam. Nie každý sa chce dať fotiť neznámemu človeku. 

toto je ulica, na ktorej býva Miško,  je z nej vchod do Westparku

A teraz idem vyšívať! Vám ďakujem za návštevu a teším sa na stretnutie aj zajtra!

Daniela