Slanina

Dnes som zobrala do školy ukázať Soni prvý, hotový obrázok. Budú také ešte dva. Tak si 12 mesiacov rozdelila sama. Som šťastná, lebo obrázok mal úspech. A nakoniec som ešte ďalšej kolegyni - Juliáne, sľúbila vyšiť marec. Ten sa jej, ako angličtinárke, veľmi páči. Potešilo ma to, určite marec navyše hravo zvládnem :-)

Naša slaninka je zaúdená. V komore rozvoniava a láka. Ešte nie je celkom dobrá na jedenie, treba jej čas. Ja som neodolala a aspoň kúsok som na ochutnávku odkrojila :-)

vidíte ADIDAS ?

V obchodoch dostať kúpiť oravskú slaninu. Tá sa s našou, ozaj oravskou, nedá porovnávať. Manželovi povedal náš známy mäsiar, ako robia vo veľkovýrobe oravskú slaninu. Podľa predpisov EU musí surová slanina prejsť teplotou 80°C. Robí sa to vodnou parou. Pri takej vysokej teplote sa slanina v podstate uvarí. Preto je potom ako žuvačka a nedá sa ani pražiť. 

Farbu, akoby po údení, získa slanina potravinárskym farbivom a rýchlosoľou (je to zmes dusičnanu sodného NaNO3,  dusitanu sodného Na NO2 a soli a cukru).  A také sú asi všetky európske slaninky.

Predsa som objavila v jednom HM slaninu, ktorú je možné pražiť. Používam ju na bryndzové halušky a niektoré strukovinové polievky:

Och, viem, v našom veku by sme nemali jesť takúto potravinu. Je plná nasýtených mastných kyselín, cholesterolu a joulov! Moja "teta" obezita sa má :-))))))

Nech sa vám darí!