Nevyšívam :-(
Dnes som prežila deň naplnený smútkom a spomienkami. V nedeľu mi s plačom telefonovala sesternica Hanka, že jej zomrel manžel Milan. Že pôjdem na pohreb, to bolo hneď jasné, ale že pôjdem sama, to som netušila. Manžel mal už niečo dohodnuté na dnešné poobedie.
A viete, kde som sa dnes na pohrebe ocitla? Pohreb bol v Terchovej. Takže v priebehu jedného mesiaca som bola v Terchovej druhý raz :-)
Hankina mama a moja mama boli sestry. Na pohreb prišli aj sesternice Kamilka a Vlastička z Banskej Bystrice, dcéry tretej sestry. Je smutné, že v poslednom dvadsaťročí sa stretávame len na pohreboch.
A ja, narodená o dosť neskôr, ako moje sesternice, nepoznám celú našu rodinu. Bola som rada, že Kamilka doniesla staré fotografie z roku 1935, na ktorých sú moji rodičia už spolu. A našla sa medzi nimi aj taká, kde som ja ako dvojročné blonďavé dievčatko :-)
Dnes som nielen stála pred terchovským kostolom, ale bola som aj v ňom. Nechcela som tam fotiť, ale podvečer, keď sme sa so sesternicami rozlúčili, vošla som doň ešte raz:
A predsa mám niečo, čo ma zaujalo na pohrebe. Dojalo ma, že v Terchovej aj pri pohrebe svojich rodákov hrá terchovská muzika. Je to fenomén zapísaný do Svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Muzikanti boli štyria, ale mne sa podarilo odfotiť len dvoch mladých chlapcov. Tretí bol o niečo starší a štvrté bolo dievča:
V kostole a na cintoríne nádherne spievali členovia spevokolu:
Ak máte 6 minút času, kliknite si na toto video. Spievajú a hrajú bratia Muchovci z Terchovej. Sú to synovia bratranca môjho ocka. Aj ja som sa kedysi volala Muchová :-)))
Cestou domov som sa aspoň na chvíľu zastavila na Rovnej hore:
 |
| údolím sa tiahne Terchová |
 |
| vrch Pupov |
Domov som prišla pred siedmou. Trocha uplakaná, trocha unavená a trocha rozcítená. So všetkým som sa podelila s manželom a až potom som si spomenula na čaj. Skonštatovala som, že lepšie mi padne horčík:
 |
| a k horčíku dva koláčiky :-) |
K blogovaniu som si pustila televízor. Na dvojke dávali dokument z Bratislavskej lýru z rokov 1966 - 67, potom Anjelov strážnych s Mirom Žbirkom. A písanie sa mi predĺžilo :-)))
Nech sa vám darí!
Daniela
Danka---krásna je tá Terchová ,hlavne ten kostolík---udržiavaný čistý.Je to pekné keď je aj ten pohreb dôstojný --odišiel predsa človek!!Nie ako tu teraz-----trvá to 15 min aj s cestou.A to stretbutie rodiny---má svoje čaro---aj my sme chceli že sa teraz v lete stretneme všetky sesternice a bratranci od maminej strany--ale akosi doposiaľ sa nám to nepodarilo,aj som to organizovala....ale veľa je už starších a vždy sa vyskytli nejaké choroby,Som tiež za to aby sa rodina stretávala--kým už nie je neskoro..Pekný nový veselší deň.!!
OdpovedaťOdstrániťDanka,
OdpovedaťOdstrániťtak to mi je ľúto...
Terchová je nádherná, my sa tam aspoň raz ročne zastavíme, ale v kostolíku som ešte nebola. Nabudúce.
Prajem Ti veselší a optimistickejší deň, pááá
Danka, je mi ľúto ďalšej straty vo vašej rodine ale neurobíme s tým nič, taký je život....to video je veľmi pekné, ja poznám Muchovcov, páči sa mi taká muzika a mrzí ma, že v dnešnej dobe ľudové hudby už nikde v rádiu nehrajú a v televízore nedávajú...jedine ešte tak slávnosti z Východnej ale neviem či tento rok aj dávali prenos....Ahoj
OdpovedaťOdstrániťDanka, život je tak krehký ... len neviem, či je to dobre, alebo zle, že si to neuvedomujeme ...
OdpovedaťOdstrániťTerchovská muzika a Muchovci ... milujem ich ... už dlho ... a veru si ich niekedy pustím ako podmaz pri mojom písaní ... aj toto video sa mi páči ... Prekvapilo ma tvoje rodinné spojenie s nimi ... :) Chválim tvoje fotky prekrásnej Oravy a Terchovej .... tuším som sa do toho kraja zamilovala ... :))))) Dani, pozdravujem ... ďakujem za tvoj mail, chystám sa odpovedať, ale akosi nestíham ... pri počítači som teraz dosť málo, po večeroch ... a to som už unavená, nezriedka si pri ňom aj zdriemnem ... :))) Všetky tvoje príspevky so záujmom vždy čítam, aj keď nekomentujem ... Rada k tebe chodím ... :) paa L.
Oh, my condolences, my dear friend. xxx
OdpovedaťOdstrániťJe mi naozaj ľúto, že ďalšia návšteva Terchovej mala takýto smutný dôvod. V tom všetkom smútku je naozaj však veľmi pekné, že dušu odprevádza terchovská muzika.Je krásna. Prajem teda, nech sa napriek smutným dňom krásno zase do nich vkradne a prinesie radosť zo života. Koláčiky nie sú tie, o ktorých nám raz strašne dávno Maťko vravel, že niet nad lepší pocit, ako tlačiť koláčiky od maminky a zapíjať ich mlienkom? :) (zapamätala som si to pre "mlienko"alebo tak podobne -bol to nejaký milučký výraz) :) Prajem už viac srdce pohládzajúci čas.
OdpovedaťOdstrániťDva smutné príspevky, ale aj o tom je život. Je mi to ľúto :-(
OdpovedaťOdstrániťDva smutné príspevky, ale aj o tom je život. Je mi to ľúto :-(
OdpovedaťOdstrániť