Ačokčové hody :-)

Tak sa zdá, že oblek na fľašu sa, aj napriek mojim chvíľam neistoty pri šití, páči. Z vašich komentárov som nadšená! Všetkým vám veľmi ďakujem!!!

Viacerým sa páči aj kríček medovky v záhradke Kukučínového domu. Len pre usmernenie - nie je to moja medovka. Kukučínov dom je múzeum a medovka tak patrí múzeu. S lektorkou múzea sme skonštatovali, že je preto tak krásne urastená, že sa o ňu nik nestará, ale veľa ľudí si z nej príde odstrihnúť :-)

Dnes sa už aj nám začala škola "naostro" a ja som hneď v prvý deň relaxovala v posteli. Akosi ma to zobralo. Preto sa ospravedlňujem, že vám neodpovedám na komentáre jednotlivo. Snáď dokážem rýchlo  skĺbiť prácu a svoje záľuby :-)

V sobotu bola u nás manželova sestra Vierka a páčili sa jej moje vrecká. Aj ona pestuje levanduľu a maličké vrecúško by sa jej páčilo. Tak teda som niečo malé vybrala a dnes aj vyšila:

zajtra mám zas čo šiť :-)

Deň bol upršaný, akýsi smutný. Okolo piatej sa rozvidnelo a na chvíľu vyšlo aj slniečko. Využila som to a aspoň na chvíľu som išla von. Prekvapila ma ačokča. Včera som ju obrala a uvarila som ačokčovú krémovú polievku. Je to môj vymyslený recept od vlani, kedy som s ačokčou mala česť zoznámiť sa :-)

Recept na polievku si môžete nájsť TU a o ačokči si viac prečítať TU.

Tohtoročnú ačokču som zasiala až v polovici júna, ale dozrela mi presne ako vlani. Písala som o nej presne pred rokom :-)

Na včerajšiu polievku som mala zeleninu z mojej hriadky. Prvý raz v živote som pestovala cibuľu, mrkvu a petržlen (vlani to bola ačokča a zeler). Zemiaky vypestoval manžel :-)

Takto to vyzeralo počas dnešnej slnečnej chvíľky:

Čaj som si uvarila až k večery. Zas som si doniesla ačokču. Prekvapilo ma, že od včera dorástla:

zmes zložená z ľubovníka, medovky a mäty

vyzerá to ako tri veľké krajce chleba, ale sú to len tri krajce z dalamánky, čiže malé :-)

manžel ačokču takto nezje, ale polievka mu chutí :-)

Nech sa vám darí!

Daniela