1002. Pirohy

Ďakujem za milé komentáre!

Za života svokry boli pirohy našim sobotným jedlom. Striedali sa s haluškami. V jednu sobotu bryndzové pirohy, v nasledujúcu sobotu bryndzové halušky :-)))

Svokra zomrela a bolo po sobotných pochuťkach. Miško a Maťkom mohli už len spomínať. Danka a Jurko mali vtedy iba 1,5 roka, takže o tom nič nevedia.

Halušky som varila bežne aj ja, ale pirohy boli pre mňa vyšší level. Keď dvojičky odrástli a mne nastali lepšie časy (rozumej viac času), pustila som sa aj do pirohov. Na počesť svokry sme si z nich spravili slávnostné jedlo. U nás sú to Vianoce, ale hlavne leto, kedy príde domov aj Miško s Maxíkom (synom). 

V lete mi pri práci pomáha Maxík, ale v zime si musím vystačiť sama. Tentoraz som si to premyslela tak, že počkám, ktoré z detí príde domov prvé a pomôže mi :-)))

Včera ako prvý prišiel Jurko a veru pomohol:

uvarené zemiaky dobre pomiesim (mali by byť varené v šupke a očistené popučené v špeciálnom pučiaku),
ale ja som za zjednodušenie každej práce :-)
hrubá múka, 2 vajcia, vypracovať cesto, múku prisypávať podľa potreby

po kúsku odkrojiť a vyvalkať 

plniť plnkou

plnka: bryndza, trocha z pučených zemiakov, na slaninke opražení cibuška, v lete aj čerstvá vňať

takto rozložené idú do mrazničky, po zamrazení sa už nebudú lepiť, varia sa zamrazené v slanej vode

Včera sme ich urobili 60. V lete by to bol dvojnásobok. Viac členov rodiny doma - viac pirohov. Tentokrát budeme len štyria. V sobotu príde ešte Danka.

Rovno zo školy som bola kúpiť ešte zeleninu a ovocie a máme Vianoce. Na zajtra máme s Jurkom naplánovanú ďalšiu prácu, príďte sa pozrieť :-)

Nakoniec môj čaj o piatej:

Nech sa vám darí!

Daniela